Keď Ježiš do srdca vstúpi

Posted on 21. júna 2011 by danaz

Asi si neuvedomujeme, že i ľudové piesne nie sú vždy celkom neškodné. Ich obsah neraz prekračuje Božie hranice morálky v konaní i vyjadrovaní. Neraz v nich ospevujeme viac ako treba pominuteľné hodnoty a ani si nevšimneme, že vlastne pestujeme modloslužbu. Naše srdcia by mali byť zamerané vždy a všade na Pána.

Pieseň Slovenská rodná dedina má nádherný nápev, je veľmi obľúbená a ak by ste si ju chceli spievať radšej v tejto podobe, ktorú vám, vďaka Pánovi, ponúkam, iste by to tešilo Božie srdce a vám prinieslo požehnanie.

 

Prichádza jar

R:Keď Ježiš do srdca vstúpi,
prichádza jar,
beznádej, bolesť uletí
v ďalekú diaľ,
keď Ježiš do srdca vstúpi,
prichádza jar,
môj život Ježiš premení
v čarovný máj. Čítať ďalej →

Posted in Poučenia, Umenie | Tagged , , | 1 Comment

Modlitby počas Majstrovstiev sveta

Posted on 25. apríla 2011 by pedu

1 Tesalonickým 5:16-21  Stále sa radujte,  neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.
Ducha neuhášajte!
Proroctvami nepohŕdajte!
Všetko skúmajte, dobrého sa držte!

Televíziu pozerám len veľmi zriedka. Viem však, že zo všetkých strán prichádzajú reklamy na majstrovstvá sveta v hokeji. Nie, nechcem tu púšťať horké sliny o športe. Môžeme vnímať krásu hry, ktorá ukazuje, ako Boh úžasne stvoril človeka.

Problém začína tam, kde končí naša sloboda. Keď nám obrazovka začne rozkazovať, čo a kedy máme robiť. A teraz chcem písať hlavne o tom, čo nám robiť zakazuje, či skôr bráni.

Sme povolaní – a to všetci Kristovi ľudia – neprestajne žiť modlitbou. Samozrejme – to neznamená, že človek má celý deň kľačať. Naše telo musí pracovať, naša duša vnímať okolie, ale duch musí byť spojený so Svätým Duchom. Ak uhasíme tento vnútorný vzťah, čosi v nás odumiera.

Ak je náš duch zapálený Duchom Svätým a neustále ním dýcha, dávame prvú pomoc „z pľúc do pľúc“ aj svojmu okoliu. Pamätajme, že na zemi duchovne hynie príliš veľa ľudí, ktorí to potrebujú.

Čo však, keď mnohí muži na čas zabudnú na svoje poslanie? (Tým nechcem povedať, že ženy nemajú poslanie a nemajú sa modliť, ale hokej zasahuje hlavne túto polovicu ľudstva)

1 Timoteovi 2:8 Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru.

Keď príliš veľa ľudí zloží bremeno spoločnej modlitby za svet, kto ho udrží? Kto bude zápasiť aj za tých, čo miesto primeraného vychutnávania krásy z hokeja, prepadnú sváru a hnevu voči súperom?

Čítať ďalej →

Posted in Ku modlitbe | Tagged , , | Leave a comment

V mene Ježiša.

Posted on 11. apríla 2011 by pedu

„V mene zákona, otvorte!“ – ozvalo sa spoza dverí.
Majiteľovi domu zovrelo srdce, ale po chvíli sa spamätal:„Kto vás poslal?“ – spýtal sa a keď bolo mlčanie príliš dlhé, pridal dve ďalšie otázky: „Máte oprávnenie na domovú prehliadku? A vôbec, ste v službe, máte preukaz?“
Odpoveďou boli len vzďaľujúce sa kroky.

Ján 15:14-16 Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho.

Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Tagged , , , | Leave a comment

Apokalypsa – zjavenie lásky

Posted on 9. apríla 2011 by pedu

Najprv sa opýtam: „Viete, čo znamená slovo apokalypsa?“ – Mnohí ľudia sú popletení, lebo vidia apokalyptické filmy, ako tam búcha, padá, horí a rúca sa. Ja tie filmy nepozerám, len občas zavadím o nejakú tú reklamu. Povrchný svet nás nimi strháva do povrchného myslenia a podsúva, že apokalypsa je proste veľký a hrozný zmätok, ktorý zničí svet. Vlastne nezničí, lebo ho vždy zachráni ten herec, čo si neviem spomenúť jeho meno. Tí, čo poznajú meno herca, zasa veľmi často nepoznajú Boha.

Čo však znamená slovo apokalypsa naozaj? Znamená zjavenie. Je to niečo ako proroctvo, ale hlbšie, dôslednejšie a dôkladnejšie. Vôbec sa nemusí týkať konca sveta. A aj keď sa týka, jej hlavným poslaním je vyjaviť Boží charakter. Jeho zámery, city a myšlienky.

 

Zjavenie 1:12-18 Nato som sa obrátil, aby som pozoroval hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred nich niekoho podobného Synovi človeka, oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd, z úst Mu vychádzal ostrý dvojsečný meč a tvár mal ako slnko, keď svieti v plnej sile. Keď som Ho uzrel, padol som Mu k nohám ako mŕtvy; On však položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.

Boh dal zjavenie cez Jána – apoštola lásky. Teda potrebujeme pohľad lásky, aby sme pochopili Apokalypsu. A potrebujeme pohľad Apokalypsy, aby sme lepšie pochopili lásku, aká je. Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Tagged , , , , , | Leave a comment

Znamenie? Tak to nie!

Posted on 22. januára 2011 by pedu

Izaiáš 7:10-13 Hospodin hovoril ďalej Ácházovi:  Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie, alebo vysoko nahor.  Ácház však odpovedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina.  Nato prorok povedal: Počujte, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavujete aj môjho Boha?

Je to zvláštne, ale Ácház odmietol ponúknutý dar od Boha, teda znamenie. Dokonca si to zdôvodnil duchovne: „Nebudem pokúšať Hospodina“. Napriek tomu Ho však pokúšal a unavoval…

Samozrejme – niekedy je pokúšaním Boha žiadať si nadprirodzené veci. Ale najväčší pokúšaním je rozhodovať za Neho, kedy má čo urobiť. On vie, ako sa rozhodnúť a čo práve potrebujeme. Či znamenia, alebo ticho. Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Tagged , , | 2 komentáre

Vianoce

Posted on 25. decembra 2010 by pedu

Viete, čo robil Pán Ježiš ako prvé? Zápasil v maštali s mikróbmi a chladom. A potom zápasil s chladom ľudských sŕdc vedených prázdnym a zdeformovaným náboženstvom. Odišiel zo svojho neba. Odišiel sem na zem. Do boja. Do vojny o život. V prvom rade o ten náš. Satan ho na tejto ceste zvádzal: „Zlez z kríža. Premeň kamene na chleby, aby si nezápasil s hladom.“

Inými slovami: „Keď si už zišiel z neba, aspoň si tu urob nebíčko.“

Ale On sa nenechal. Takpovediac si odtrhol od úst, aby sme mali my. Vlastne nie od úst, ale od srdca, lebo položil život.

A čo my? Ako zvádza Diabol nás? Necháme sa? Robíme si z Vianoc nebíčko? Samozrejme – Pán Ježiš sa na zemi aj radoval a raduje sa tiež dnes. Preto môžeme mať kus radosti. Ale vietnamskí kresťania mali na Vianoce poriadnu bitku a šesť z nich zavreli. Iránsky pastor čaká na rozsudok smrti. Pakistanského poliali horľavinou a zapálili. Vo svete sú vdovy po zabitých kresťanoch.

Odtrhneme si niečo, aby mohli žiť Kristovi maličkí? (Mt 25:40) Mysleli sme medzi darčekmi na nich? Mysleli sme dokonca na prvom mieste? Ozaj – koľko modlitieb sme vyslali v priebehu roka za trápených kresťanov?

Mať vzťah s Kristom znamená mať vzťah ku tým, s ktorými trpí. Ku tým, v ktorých On trpí. A bez vzťahu s Ním sa nedá vôjsť do neba. Aj preto prišiel na Vianoce. A prečo ešte prišiel?

Ján 15:22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Čítať ďalej →

Posted in Ku modlitbe, Ku podpore, Poučenia | Tagged , , , | Leave a comment

Stratená ovečka

Posted on 25. novembra 2010 by pedu

Lukáš 15:4-6 Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; 6 potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.

Toto podobenstvo určite poznáme všetci. Počuli sme ho už snáď stokrát a ktovie koľkokrát sme ho vysvetľovali. Druhou otázkou je, koľkokrát sme si povedali: „Ja som tá ovečka, prosím, vytiahni ma z týchto bodliakov, jamy a černičia.“ Viem, že černice v Izraeli asi nerastú, ale my určite poznáme tie dlhé pevné hady pokryté ostrými a silnými tŕňmi.

Ono je dosť ťažké vôbec vidieť, že sme v jame. Hlavne v takej, kde je tma ako v rohu. Po tme proste tmu nevidieť. Ale tŕnie cítiť vždy. Lenže čo z pocitov, keď sme v temnote? Cítime bolesť, ale kto ju vlastne spôsobil? Všimnime si, že tŕnie, teda „čo“ sa mení na „kto“. Bolesť v duši – spôsobenú hriechom – pripisujeme ľuďom naokolo. Áno, tí nás provokujú otočiť sa, či posunúť. Ale nemôžu až tak veľmi za to, čím je spútaná naša duša. Spomeniem v prvom rade nereálne očakávania. Svet nás kŕmi romantickými nezmyslami o vysnívaných princoch, či dokonalých kňažkách lásky. Vôbec – o dokonalých ľuďoch, ktorí spasia svet. Čítal som o jednej žene, ktorá si myslela, že Stalin nikdy neumrie. A keď sa to stalo, zažila nervový šok. To je extrémny prípad, ale určite ho poznáme z menších sklamaní, ktorých základom je príliš veľká viera v kohosi, čo nie je Bohom. Či už sú v osobnom živote, politike, alebo… Áno, aj v cirkvi. Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Tagged , , | Leave a comment

Vrabec pri kostole

Posted on 1. septembra 2010 by admin

Viete, že priamo za kostolom sa potuluje vrabec a pri vašej Biblii tiež? Nik ho nevidel, hoci je veľký. Naše oči ho proste nevnímajú. Ani "zrniečka", čo zobe, teda  Božie slovo nevidíme. Napriek tomu je skutočný. Už ťa zasiahol? Priznávam, že mne sa to stáva. Čo za vrabca to spomínam?

Lukáš 8:5  Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali.

Určite nemusím písať, že tým vtákom je Diabol – jeho meno znamená ohovárač. Ak cítite potrebu niekoho premieľať, neviditeľný vrabec si prišiel po potravu do vašej hlavy. V skutočnosti máme "mlieť" v mysli práve biblické verše, ktoré sme počuli. Mlieť na múku, ktorou niekoho nasýtime.

Žalmy 1:1-3  Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí,  ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.  Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne; a všetko, čo robí, sa vydarí.

Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | 1 Comment

Kto ti chýba, ten ťa má

Posted on 23. augusta 2010 by admin
Kto ti chýba, drahý brat, drahá sestra? Po kom najviac túžiš? Koho a čo chceš mať? Koho a čoho chceš mať viac? Koho a čoho chceš mať najviac?

Keď sa ťa spýtam, drahý brat a drahá sestra, kto alebo čo ti v živote chýba, čo odpovieš? Keď sa ťa spýtam, drahý brat a drahá sestra, kto alebo čo ti v tvojom živote najviac chýba, čo odpovieš?

Moje deti mi často dávali pred mojimi narodeninami či meninami jednu a tú istú otázku: „Maminka, čo by si chcela najviac?“

Hoci som už bola aj obrátená k Pánovi Ježišovi, odpovedala som na túto otázku asi takto: „Aby sme sa všetci mali radi.“ Deti moju odpoveď už citovali dopredu, tak dobre ju poznali. Lebo ju už tak často počuli, že sa pre nich stala akoby mojím heslom života. A viete, teraz už viem, že to bol môj boh. A deti sa potom pýtali zase:

„No ale čo by si si tak priala, k narodeninám….aby sme ti my kúpili?“

Ten, to, kto alebo čo Ti veľmi preveľmi chýba, tak ten aj panuje nad Tvojím srdcom a nad tvojím životom. Tomu patríš. Kto teda chýba Tebe, drahý človek, drahý brat a drahá sestra?

Po kom a po čom túži tvoje srdce? Po kom a po čom túži tvoje srdce najviac, ten alebo to ťa vlastní. Kto ti chýba, ten ťa má.

No zároveň, kto ti chýba najviac, toho niekedy aj máš. Vo svete to vidno najlepšie na zamilovaných, na rodičoch a deťoch. V niektorých vzťahoch by jeden za druhého aj dýchali. Stačí pol dňa bez neho či bez nej a príde túžba či smútok po milovanom. Rozlúčky bývajú tak ťažké a privítania tak nádherné!

Pán Ježiš povedal:

Matúš 5:3 Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
 
 

Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Leave a comment

Never hriechu, ver Bohu

Posted on 1. januára 2010 by admin

Lukáš 15:29  On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; 30  keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.

Priznám sa, že tento Nový rok mi začal pokušením, ale aj vyslobodením z neho. A na konci krátkej kapitolky, krátkeho víťazného zápasu zažiarila veta:

„Never hriechu, ver Bohu!“

Čo sa za touto myšlienkou skrýva? Pozrime sa na chvíľu do duše človeka, ktorý bol dobrý, poslušný a pracovitý. Ale jeho vyhlásenie: „ tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami“ odkrýva hlboké túžby srdca, teda vieru: „Hýriť s neviestkami je príjemnejšie a naplňujúcejšie, ako život s Bohom.“

 Čomu teda veríme? Kde hľadáme potešenie, kde vyslobodenie, kde naplnenie vnútra? Keď prídu zvody, povieme si: „Aké to mám ťažké, že musím odolať! Aké veľké tlaky musím znášať!“ – alebo rovno:

Čítať ďalej →

Posted in Poučenia | Leave a comment