Ef 6:10 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.
Stále prebiehajú majstrovstvá sveta. Duchovného sveta. Neviditeľné, ale dôležité. Hrá sa v nich o našu budúcnosť. Je to boj na život a na smrť. A to vo večnosti. Ale samozrejme, víťazstvo neviditeľného dobra pred Bohom sa prejaví aj víťazstvom dobra na zemi.
Nezabúdajme teda bojovať. Popri vojne na Ukrajine a majstrovstvách sveta v hokeji a pod. sa sústreďme na tie vojny a majstrovstvá, do ktorých sme povolaní a závisí od neho veľa.
Kol 2,13 Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky
Modlitba:
Bože, daj, aby tí, čo rozhodujú o vojne zažili milosť znovuzrodenia. Nech v nich zahynie staré a zlé. Nech ich Boh oživí v Kristovi a Jeho láske. Nech to vedie k mieru a prinesú svedectvo pred svetom: „Viera v Krista ma zachránila pre život. Už nechcem rozsievať smrť.“
Komentár:
Pri každej modlitbe majme na pamäti, že čo žiadame pre druhých príde aj na nás. Potom prosíme o dobro pre druhých. Samozrejme, keď máme v sebe lásku, ani si nemusíme pripomínať takéto zákonitosti a dobro do modlitby vpletáme vždy.
Nemenoval som, kto rozhoduje o vojne. Aj keď poznáme mená, ktoré majú právomoc a robia kroky, aby vojna pokračovala, nevieme všetko o všetkých. Čo je však najdôležitejšie – každý z nás prispieva svojím hriechom ku celkovému zlu a teda aj k vojne. Myslime na to – aj my rozhodujeme o vojne, aj my potrebujeme zmenu.
A čo je najdôležitejšie – Modliť sa máme podľa Božej vôle. A On chce, aby boli všetci ľudia spasení. Preto neostávajme pri prosbách: „Aby bol pokoj… Aby umĺkli zbrane…“, ale sústreďme sa na spásu, ktorá prichádza cez znovuzrodenie a svedectvo.
Skutky 7: 54 Keď to počuli, v srdci zúrili a škrípali zubami proti nemu. 55 Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56 a povedal: „Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“…59 A kameňovali Štefana, ktorý volal slovami: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ 60 Potom si kľakol a zvolal mocným hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ Keď to povedal, zomrel.
Štefan mal naozaj pestré „Vianoce“. Bohaté na dary. Plnosť Ducha Svätého, namiesto plných tanierov. Videl Božiu slávu a Ježiša, miesto gýčových programov, čo sa naozaj nedá porovnať.
A nakoniec ten najväčší dar – Večný život. Popri tom nezabudnime na dar odpustenia. Odpúšťať nepriateľom nie je ľahké. Bez Kristovho daru to nejde.
Náš duch sa raduje v Duchu Svätom, ako Boh obdaroval svojho služobníka.
A čo telo? To v nás asi vrie: „Veď zomrel. Veď zažil poníženie. Veď ho kameňovali…“
Je na nás, čo si vyberieme.
Žiť telom. Užívať si ním. Hľadať ďalšie a ďalšie zážitky, lebo túžime po čomsi väčšom. Lenže smäd po Božej sláve neuhasia slávy pozemských celebrít…
Alebo žiť duchom. Zažívať tu poníženie – ktoré je tiež darom, pokiaľ nás pretaví do pokory. Alebo niečo ešte drsnejšie z pohľadu tela, no požehnanejšie pre ducha.
Čím teda žijeme? (Gal 5,25 Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha.)
Modlime sa k Duchu Svätému, aby nás napĺňal a viedol, aj keď to bolí. Aby v nás prehlboval pokoru, vieru, lásku a odvahu…
Aj v novoveku sú Štefanovia, ktorých približuje nakladateľstvo Stefanos