Pozývame vás na konferenciu Modlitebného spoločenstva.
Témou je:
Pravda víťazí
Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Ján 8,32
Ef 6:10 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.
Stále prebiehajú majstrovstvá sveta. Duchovného sveta. Neviditeľné, ale dôležité. Hrá sa v nich o našu budúcnosť. Je to boj na život a na smrť. A to vo večnosti. Ale samozrejme, víťazstvo neviditeľného dobra pred Bohom sa prejaví aj víťazstvom dobra na zemi.
Nezabúdajme teda bojovať. Popri vojne na Ukrajine a majstrovstvách sveta v hokeji a pod. sa sústreďme na tie vojny a majstrovstvá, do ktorých sme povolaní a závisí od neho veľa.
Po prestávke máme opäť možnosť stretnúť sa pri modlitbách a Božom slove. Tu si môžete stiahnuť prihlášku a program.
Mt 5,44 Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú,
Vo vojne ľudia zomierajú na tele. Je to hrozné. Hroznejšie je však, keď umiera duch. Keď sa zlo zahniezďuje a pripravuje pomstu.
Modlime sa za vojakov, nech ostávajú zakorenení v Bohu a Jeho láske. Nech milujú nepriateľov.
Viem, že je to zvláštne – strieľať na obranu detí v pôrodniciach a pritom milovať útočníkov. Ale v tomto divnom svete sa niekedy nedá inak.
Modlime sa za ľudí postihnutých vojnou, aby nezatvrdli ich srdcia. Nech nie sú plné nenávisti a pomsty, ale nech žehnajú znovuzrodenie pre útočníkov.
V znovuzrodení je nielen večný život, ale aj nádej na lepší svet, lebo srdce sa vymení za také, čo je ochotné milovať a odpúšťať.
Kol 2,13 Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky
Modlitba:
Bože, daj, aby tí, čo rozhodujú o vojne zažili milosť znovuzrodenia. Nech v nich zahynie staré a zlé. Nech ich Boh oživí v Kristovi a Jeho láske. Nech to vedie k mieru a prinesú svedectvo pred svetom: „Viera v Krista ma zachránila pre život. Už nechcem rozsievať smrť.“
Komentár:
Pri každej modlitbe majme na pamäti, že čo žiadame pre druhých príde aj na nás. Potom prosíme o dobro pre druhých. Samozrejme, keď máme v sebe lásku, ani si nemusíme pripomínať takéto zákonitosti a dobro do modlitby vpletáme vždy.
Nemenoval som, kto rozhoduje o vojne. Aj keď poznáme mená, ktoré majú právomoc a robia kroky, aby vojna pokračovala, nevieme všetko o všetkých. Čo je však najdôležitejšie – každý z nás prispieva svojím hriechom ku celkovému zlu a teda aj k vojne. Myslime na to – aj my rozhodujeme o vojne, aj my potrebujeme zmenu.
A čo je najdôležitejšie – Modliť sa máme podľa Božej vôle. A On chce, aby boli všetci ľudia spasení. Preto neostávajme pri prosbách: „Aby bol pokoj… Aby umĺkli zbrane…“, ale sústreďme sa na spásu, ktorá prichádza cez znovuzrodenie a svedectvo.
Dávid a Goliáš… Dávni, ale svojim spôsobom dnešní hrdinovia. Či už v podobe bojujúcich národov, alebo našich duchovných zápasov.
Do 9.4.22 sa môžete pripojiť naživo od 19:00:
Nahrávky pribúdajú postupne:
https://www.youtube.com/playlist?list=PLXGtXFE5xwLW1qVubsHJudFPhNoYq4xgd
Skutky 7: 54 Keď to počuli, v srdci zúrili a škrípali zubami proti nemu. 55 Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, videl Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56 a povedal: „Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“…59 A kameňovali Štefana, ktorý volal slovami: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ 60 Potom si kľakol a zvolal mocným hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ Keď to povedal, zomrel.
Štefan mal naozaj pestré „Vianoce“. Bohaté na dary. Plnosť Ducha Svätého, namiesto plných tanierov. Videl Božiu slávu a Ježiša, miesto gýčových programov, čo sa naozaj nedá porovnať.
A nakoniec ten najväčší dar – Večný život. Popri tom nezabudnime na dar odpustenia. Odpúšťať nepriateľom nie je ľahké. Bez Kristovho daru to nejde.
Náš duch sa raduje v Duchu Svätom, ako Boh obdaroval svojho služobníka.
A čo telo? To v nás asi vrie: „Veď zomrel. Veď zažil poníženie. Veď ho kameňovali…“
Je na nás, čo si vyberieme.
Žiť telom. Užívať si ním. Hľadať ďalšie a ďalšie zážitky, lebo túžime po čomsi väčšom. Lenže smäd po Božej sláve neuhasia slávy pozemských celebrít…
Alebo žiť duchom. Zažívať tu poníženie – ktoré je tiež darom, pokiaľ nás pretaví do pokory. Alebo niečo ešte drsnejšie z pohľadu tela, no požehnanejšie pre ducha.
Čím teda žijeme? (Gal 5,25 Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha.)
Modlime sa k Duchu Svätému, aby nás napĺňal a viedol, aj keď to bolí. Aby v nás prehlboval pokoru, vieru, lásku a odvahu…
Tentokrát na tému milosť, ale nie povrchne. Ona aj vyučuje. Dokonca karhá. To všetko nájdeme v Písme.
Štvrťročník Modlitebného spoločenstva tentokrát na tému: „Buďme povzbudením.“