Tentokrát na tému milosť, ale nie povrchne. Ona aj vyučuje. Dokonca karhá. To všetko nájdeme v Písme.
Štvrťročník Modlitebného spoločenstva tentokrát na tému: „Buďme povzbudením.“
1Pt 5:5 všetci sa zaodejte do pokory jedni voči druhým, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.
Aj keď niektorým toto zamyslenie možno nebude po chuti, myslím, že milujúci Ježiša vnímajú veci rovnako. Tiež si uvedomujem, že nebudem poučovať, skôr sa pri písaní učím s vami, hoci už 20 rokov spolupracujem pri koordinovaní modlitebného spoločenstva.
Otvorme si Božie slovo:
Mt 5,45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Naša stará prirodzenosť si rada zamiluje nejakého politika – zbožství ho a všetky jeho skutky obhajuje. Za takého sa radi modlí a žehná mu.
A naopak – jeho protivníkov by najradšej prekliala, alebo aspoň modlitebne ignorovala.
Ale deti Otca na nebesiach prirodzene rozdávajú požehnanie dobrým aj zlým, teda všetkým. Kto sú však tie deti?
Vieme, že „telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom.“ (Galatským 5:17n)
Práve náš duch (ktorý sa rád necháva viesť Duchom Svätým) je tým Božím dieťaťom, lebo Boh je duch (Ján 4:24) a prináša ovocie ducha. O tele apoštoli píšu ako o stánku, ktorý raz zložia.
Pokračujme v čítaní: Galatským 5:19: A zjavné sú skutky tela ako: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.
Galatským 5:22 Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. Tí, čo prináležia Kristovi Ježišovi, ukrižovali si telo s vášňami a žiadosťami. Ak Duchom žijeme, aj žime podľa Ducha. Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom.
Keď chceme pristupovať k Písmu správne a s úctou, je dobré s prosbou k Duchu Svätému o múdrosť čítať viackrát. Prosím, skúste sa do tých veršov ponoriť znova (a znova…), nech Vás povedú ďalej…, hlbšie… Viac do nepochopiteľnej lásky, ktorá prišla v Kristovi, ktorý: „neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť ho“ (Ján 12:47).
Modlime sa s tými veršami, aby sme precítili odpoveď na otázku: „Ako je to so mnou? Víťazí vo mne tá hašterivosť? Beriem niektorých politikov nekriticky dobre a iných nekriticky zle a tvorím potom rozbroje?“ Alebo ich beriem ako ľudí? Teda, že majú svoje dobré aj zlé stránky? A z tých zlých ich chce a môže Pán Ježiš vyliečiť. Pán Ježiš môže. Nie my svojimi zápasmi.
Sme k sebe úprimní? Ak áno, nájdeme veľa zlého. Naše telo je porušené hriechom. Áno, Boh stvoril telo dobre, no hriech ho znetvoril na zlo. Na hádky, rozbroje, vášne a popudzovanie.
Zvíťazí nad našim duchom a nebudeme „dedičmi kráľovstva Božieho“? Alebo sa necháme viesť Svätým Duchom k ovociu, ktorým je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť?
Zvoľme si túto druhú cestu. Modlime sa v pokore a podľa slov: „Zbav nás zlého.“ (L 11:4). Nás. Nie jeho. Nie ich. Ale nás. Musíme hľadať brvno vo vlastnom oku, keď riešime triesku v cudzom.
Modlime sa teda: „Uzdrav nás duchovne, aj mňa, aj toho politika, čo mám rád, aj toho, čo nemám, lebo máme v sebe hriech. Veď nás ku pokániu, teda k ľútosti a zmene myslenia.“
„Odpusť naše viny, ako my odpúšťame vinníkom svojim. A keď ešte neodpúšťame, nauč nás to. Veď nás k tomu.“
„Premieňaj mňa a toho politika k lepšiemu. Daj nám poznať viac a viac pravdy a žiť ju. Daj nám lepší charakter.“
„Oslobodzuj mňa a toho politika. Od hriechu, od Diabla, od závislostí, od pýchy.“
„Oživuj ducha a posilňuj ho viac a viac vo mne a tomto politikovi. Nech sa náš duch nechá viesť Tvojím Duchom pravdy, lásky a pokoja.“
Modlime sa takto a často. Vždy keď budeme mať chuť kritizovať, či súdiť niekoho, lebo na súdenie je tu Niekto iný. My sme na pokoru. Odovzdajme sa Mu do rúk a zmení to aj svet. Prinesie to viac dobra a lásky. Keby už nie cez toho politika, určite cez nás.
1Pt 5:5 všetci sa zaodejte do pokory jedni voči druhým, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.
Farár Wormbrandt bol 14 rokov v komunistickom väzení. Ešte aj okno mal obrátené na vysoký šedý múr, tak nevidel Slnko.
Pýtal sa: „Bože, dávaš Slnko dobrým aj zlým ľuďom, prečo nie mne?“
„Lebo Ty nie si ani dobrý, ani zlý človek, ale moje dieťa. tebe dávam viac!“ – a prišla nádej a radosť.
A Wurmbrand začal kázať smerom na múr. Od neho sa slová odrážali do okien iných ciel a ľudia mohli byť povzbudení.
To je naša úloha počas korony. Prinášať nádej, prinášať duchovný život. Modliť sa…
Naša krajina je chorá. Prichádzajú správy o ľuďoch, ktorí sa nakazili vírusom. Modlime sa za nich. Boh im môže pomôcť. Možno priamo, možno cez lekárov.
Chorí sme však aj inak. Lietajú obvinenia, nadávky, bezhlavé útoky. A to práve v čase, keď by sme sa mali zomknúť. Nie, nechcem vám vnucovať, koho voliť. Ani sám neviem, ako sa rozhodnem, keď k voľbám príde. Ale máme pomáhať blížnemu svojmu, aj keď je to politik. Či už opozičný, alebo koaličný. Chápať sa trochu… Sme chorí na nenávisť.Modlime sa, nech sme uzdravení z tejto nemoci srdca, ktorá je horšia, než covid, lebo zasahuje viac ľudí a berie život, hoci z nej márnice nie sú na prvý pohľad preplnené. Na prvý pohľad.
A úplne za všetkým je choroba najťažšia – pomýliť si Boha s človekom. Už prvý hriech bol o tom – chceme byť ako Boh. Bohom je ten môj politik a tých druhých budem ubíjať aj keď robia dobre.Ja som Boh a kto ma bude k niečomu nútiť, ten uvidí…Ja som vo svojich očiach bohom, keď mi chýba pokora…
Modlime sa za uzdravenie tohto zla, ktoré ničí najviac…
2K4:16-18 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.
Aj za tých, ktorých považujem za nepriateľov? Aj za tých, o ktorých si myslím, že ma prenasledujú? Za tých, čo sa mi protivia?
Mt 5,44 (Pán Ježiš povedal:) Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia;
Áno, Pán Ježiš nás práve k tomuto vyzýva. A Písmo ešte pridáva:
1Tim: 1n napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.
A aj rozumom vidíme, že je to pravda. Keď ju zabúdame, spoločnosť sa rúca. Dezorientovaní ľudia šíria vírus po námestiach a myslia si, že konajú dobro, keď bezhlavo nadávajú na vládu.
Vládu samozrejme možno napomínať. Ale človek potrebuje veľmi dôsledne skúmať fakty, aby to mohol urobiť. Musí sa naučiť rozumieť štátu, ako funguje a to sú náročné veci.
Vzdelávajme sa preto, aby nás nikto neoklamal, vyjadrujme sa len k veciam, ktorým hlbšie rozumieme.
A hlavne sa modlime, lebo to zmení Slovensko „, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.“
Doba je zložitá. Rútia sa na nás informácie. Jedni hovoria to, druhí ono a tretí niečo celkom iné. Čo s tým? Máme sa hnevať? Máme bojovať? Radšej sa zamyslime nad slovami:
Ján 16,13 Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci.
Dajme sa do rúk Ducha pravdy, ktorý je súčasne Duchom lásky. Len v Ňom máme ten správny smer, riešenie, radu…
Modlime sa, aby čo najviac ľudí žilo pod Jeho vedením, Hlavne tí, čo sa hlásia ku Kristovi, aby nenaleteli zvodcom, nešírili klamstvá, ale žili pravdou.
Príď. Pane Ježišu a veď nás Duchom svojím.