1 Tesalonickým 5:16-21 Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.
Ducha neuhášajte!
Proroctvami nepohŕdajte!
Všetko skúmajte, dobrého sa držte!
Televíziu pozerám len veľmi zriedka. Viem však, že zo všetkých strán prichádzajú reklamy na majstrovstvá sveta v hokeji. Nie, nechcem tu púšťať horké sliny o športe. Môžeme vnímať krásu hry, ktorá ukazuje, ako Boh úžasne stvoril človeka.
Problém začína tam, kde končí naša sloboda. Keď nám obrazovka začne rozkazovať, čo a kedy máme robiť. A teraz chcem písať hlavne o tom, čo nám robiť zakazuje, či skôr bráni.
Sme povolaní – a to všetci Kristovi ľudia – neprestajne žiť modlitbou. Samozrejme – to neznamená, že človek má celý deň kľačať. Naše telo musí pracovať, naša duša vnímať okolie, ale duch musí byť spojený so Svätým Duchom. Ak uhasíme tento vnútorný vzťah, čosi v nás odumiera.
Ak je náš duch zapálený Duchom Svätým a neustále ním dýcha, dávame prvú pomoc „z pľúc do pľúc“ aj svojmu okoliu. Pamätajme, že na zemi duchovne hynie príliš veľa ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo však, keď mnohí muži na čas zabudnú na svoje poslanie? (Tým nechcem povedať, že ženy nemajú poslanie a nemajú sa modliť, ale hokej zasahuje hlavne túto polovicu ľudstva)
1 Timoteovi 2:8 Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru.
Keď príliš veľa ľudí zloží bremeno spoločnej modlitby za svet, kto ho udrží? Kto bude zápasiť aj za tých, čo miesto primeraného vychutnávania krásy z hokeja, prepadnú sváru a hnevu voči súperom?
Poznám len jednu správnu odpoveď: „Ja“
Tým nechcem upútavať pozornosť na seba. Naopak – provokujem, aby každý čitateľ tejto stránky vyslovil toto slovíčko vo svojom mene.
Možno nie je príliš zábavné vzdať sa radosti z hry. Kvôli čomu? Kvôli zápasom, ktoré hrou nie sú. Kvôli zápasom voči Zlému, ktoré síce nevidieť, ktoré neplnia obrazovku, ale sú strašne skutočné a ich výsledky pretrvajú večnosť.