Marek 16. 17-18 A tých čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia; v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať a keby vypili niečo smrtonosného neuškodí im.
Vlani koncom júna som si zobrala dovolenku, lebo sme chceli ísť s manželom do záhrady obrať ríbezle a maliny. Z bytu na sídlisku je naša záhrada vzdialená asi 3 kilometre. Vybrali sme sa tam na bicykloch. Keď, sme sa ešte doma chystali na odchod, niečo nepekné som povedala môjmu manželovi.
Teraz už ani neviem, čo to bolo, vtedy som si to hneď ani neuvedomila. Cesta do záhrady bola netradične nepríjemná. Inokedy si jazdu na bicykli užívam a vtedy som išla dosť neisto, vbehla som do každého výtlku a kanála na ceste. Mala som zlý pocit aj z kamiónov, ktoré išli vedľa mňa nebezpečne blízko. Keď sme prišli do záhrady, už som vedela, že to čo som povedala, som nemala povedať a aj som sa manželovi ospravedlnila.
Manžel začal oberať ríbezle a ja maliny. Odtrhla som pár malín a do prsta na ruke ma poštipala osa. V minulosti som dosť zle znášala poštipanie osou, alebo včelou. Vždy sa mi objavil rozsiahly červený opuch, a kým zmizol prešiel aj týždeň. Prešlo asi 5 minút cítila som, ako mi jed ide prstom, opuch sa zväčšoval a prst ma bolel. Najprv som začala myslieť, že budem mať opuchnutú celú ruku a aké to bude nepríjemné.
Ale uvedomila som si, aj že mám svoj hriech, moju neláskavosť k manželovi a tvrdosť srdca vyznávať Pánovi Ježišovi, lebo som svoj hriech nevyznala a vypadla som z jeho milosti. A tak som sa začala modliť, ľutovala som svoj hriech a prosila Pána Ježiša, aby zmenil moje srdce, aby mi odpustil, že som Ho zarmútila. A vtedy som si spomenula na slovo z Biblie.