Komfort v kostoloch

Ochorela som. Bola som silno prechladnutá. V nedeľu ráno som rozmýšľala nad tým, ako ešte neuzdravená zvládnem pobyt v dvoch neobvykle moc studených kostoloch. Do kostolov chodievam spolu s manželom. Isteže, mohla som zostať aj doma, no prijala som od Pána Ježiša to, že mám chodiť na Bohoslužby so svojím manželom kazateľom a modliť sa tam alebo byť mu jednoducho na blízku, aj keď obvykle sedávam v kostole vzadu v poslednej lavici.

Veľa sa pritom učím…. napríklad nebyť stredobodom, ale skôr akýmsi maličkým bodom…. pre Pána Ježiša a Jeho kráľovstvo nebeské.
 
Duchovný boj nie je vidieť, aj keď víťazstvá práve v týchto neviditeľných bojoch prinášajú tie najviditeľnejšie Božie zmeny a zázraky. A tak nejako by to malo byť aj so mnou. Niežeby som niekedy tým stredobodom byť túžila, ale myslím si, že školy odbúravania egoizmu v tomto mojom tele nie je nikdy dosť. Modlili sme sa za moje uzdravenie. No predsa len som si na posilnenie kúpila také tabletky, či skôr vitamíny, ktoré mali napísané na krabičke, že ich treba použiť pri tomto ….. „diskomforte“ tela.
 
Pousmiala som sa nad tým nápisom a šla som v nedeľu do kostola. Po príchode do obvykle studeného kostola ma privítal teplý závan. V kostole bolo skutočne nádherné teplo. Niektorí ľudia si dokonca vyzliekali kabáty a keď vychádzali z kostola, hovorili: „Tak až takéto teplo nie je na mňa!“ „Nejako to dnes s tým kúrením neodhadli, veď sa to naučia….“ Ani veru nevedia, tí alebo ten, ktorí tak prikúriť nechceli, ako veľmi mi pomohli!!!! A že tým vlastne splnili Boží zámer….
 
A čo druhý kostol, tiež obvykle studený? Tam sa zakúrilo v peci, o ktorej som dovtedy ani nevedela, že existuje, nevšimla som si ju. Tak som si užila v obidvoch kostoloch v mojom zdravotnom „diskomforte“ tepelný komfort. Manžel mi žičlivo hovoril: „Teda, ako ťa ten Pán Ježiš veľmi miluje!“
 
Áno, presne to som vnímala, presne to som zažila! Bol to aj môj zážitok, ktorý dôverne poznám a predsa ho potrebujem mať vždy čerstvý. Tak ako je to v každom vzťahu, že potrebujeme vedieť, vidieť a aj prakticky zažiť i počuť, že sa máme radi. A tá Božia Láska je taká, že keď ju dostanem, som ňou zaplavená a musí zo mňa pretiecť tak, ako pretečie voda cez preplnený pohár…
 
Hneď ju musím nevyhnutne poslať ďalej. Tak teda: Si veľmi a nesmierne Pánom Ježišom milovaná! Si veľmi a nesmierne Pánom Ježišom milovaný! Pán Ježiš Ti chce dať Svojej Lásky oveľa viac, ako si vieš predstaviť! A takýto „komfort“ Lásky je jedine v Ňom. Uver tomu a uži si ho. „Preto že si drahý v mojich očiach, si aj učinený slávny a ja ťa milujem a dám ľudí za teba a národy za tvoju dušu. Neboj sa, lebo ja som s tebou!“ hovorí Hospodin. /Biblia, Izaiáš 43,4-5a/ Z
 
o dňa 16.11.2008
 
S Láskou Pána Ježiša adriana
This entry was posted in Poďakovanie. Bookmark the permalink.

3 Responses to Komfort v kostoloch

  1. Juliana says:

    Je to uzasne sko velmi nas Boh miluje i ja to casto skusujem na sebe aleluja pan je dobry

  2. Marika says:

    Som si tym istá, že ma Pán Boh miluje….pritom si to, ani nezaslužím a On sa nevzdavá, stale sa mi pripomína a hlasi sa ku mne viac, než ja ku Nemu….
    Raz sa mi pripomenie tak, raz onak a stale o mňa bojuje, nechce ma stratiť.
    Niekedy na Neho pozabudnem, potom sa spamätám a vrátim sa, raz na dlhšie, inokedy na kratšie a zase sa mi pripomenie rôznym spôsobom, nie vždy som s tým spokojna, ale zastavím sa a rozmýšľam o všetkom, o Ňom, ako to len vie….a čo všetko je ochotný urobiť, aby ma vrátil späť.

    Skoro vždy sa zastavím, ak sa mi udeje niečo nemilé, ako pľasknutie v čase, keď si myslim, že sa mi žije dobre a žijem si veselo po svojom. Nemam na nič čas, nemám čas si oddychnuť, nemám čas sa vyspať, nemám čas na blízkych, na rodinu, na povzbudenie tých, čo to potrebujú, som neskrotná, múdra, zabudnem odkiaľ som a komu patrím, až kým sa mi opäť nepripomenie !
    Prežila som v mojom živote, už mnoho utrpenia, ale každé ma priviedlo blížie k Bohu.

    Neviem, či sa to deje preto, aby sme neboli veľmi roztopašní, alebo pre hriech, ktorý sme spachali ako odvetá, či sme boli pyšní, sebestační, najmudrejší, netolerantní, nevďační, dôležitý, skratka nie pokorní. Často sa mi stavá že vtedy príde facka, alebo niečo v tom zmysle, aby som urobila STOP.

    Tá facka je v podobe choroby, rôzných neprijemnosti, problémy, zrady, podrazy, utrpenie, je jedno akú cestu si Boh vyberie, aby sa ma dotkol, aby ma zastavil.

    A ja skonštatujem, že nebyť tej skusenosti, nikdy sa nezastavím a nepopremýšľam o tom čo robím, ako žijem, čo som urobila nie na chválu Božiu. Zistím, že som Mu za všetko zlo čo som zažila vďačna. Inak by som bola tam, kde ma mať nechce lebo ma miluje. Je to hrozné, ale je to tak.

    Zo skusenosti viem, že život je omnoho krajší a nie tak náročny, ak bežíš s Bohom.
    Ak konáš tak, ako to od Teba očakáva. Aj keď ma niekoľko krát vyfackal, nikdy ma nenechal skapať, ani od žiaľu, ani od hladu, chcem žiť iba s Ním, viem, že toto je moja cesta. Amen.

    • jana says:

      Veľmi pravdivé slová a je to presne tak aj v mojom živote.
      Súhlasím, že život je omnoho krajší a nie ta náročný , ak bežíš s Bohom. Ja si ešte pri starostiach a problémoch v duchu hovorím, že nechaj niečo aj na Pána Boha a nerieš všetko sama a vtedy sa mi uľaví.
      Viera v Pána Boha mi dáva silu do ďalších dní.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *