Lukáš 6. 30, 31 Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im.
V mojej kancelárii v práci som mala viacero kvetov, na okne som mala dva črepníky s fialkami. Mala som ich zo všetkých kvetov najradšej, lebo skoro počas celého roka kvitli. Väčšinou aj ľudia, ktorí prišli ku mne do kancelárie, si ich všimli a pochválili ich.
Na jar tohto roku mi moja vedúca, ktorá má kanceláriu oproti mojej, povedala, že by aj ona chcela také fialky, ako mám ja, či by som jej mohla nejaké dať.
Tak som jej chcela nejaké nové fialky vypestovať. Zasadila som doma do malých črepníkov lístky z fialiek a čakala som, že keď vyrastú, potom jej ich dám. Ale tie lístky mi stále vyschli, alebo zhnili a vôbec sa mi nedarilo vypestovať žiadne nové rastlinky.
Ako plynul čas, tak moje fialky v práci odkvitli, boli uvädnuté a ja som sa bála, že mi vyhynú. Očividne s nimi nebolo niečo v priadku. Keď som tak uvažovala, že čo by som mala s nimi robiť, aby boli znova pekné a kvitli. Prišla som na to, že fialky chradnú kvôli tomu, že som ich mala dať mojej vedúcej. Keď som si toto uvedomila, hneď som jej odniesla obidva črepníky s dosť uvädnutými fialkami. Hanbila som sa, že jej dávam už skoro vyhynuté rastlinky, preto som jej priniesla ešte jedny pekne kvitnúce fialky z domu.
Lukáš 6. 38 Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona, lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané.
Prosila som Pán Ježiša, aby mi odpustil, že mi tie fialky natoľko prirástli k srdcu, že som sa s nimi nevedela rozlúčiť. Na novom mieste sa fialkám začalo dobre dariť. Znova začali kvitnúť a sú veľmi pekné. Nová majiteľka má z nich radosť, ale aj ja. Ja som si doniesla do práce nové dva črepníky a zasadila som si do nich po jednom lístku fialky. Tieto novo zasadené lístky sa pekne ujali. Z každého lístka vyrástli dve samostatné rastlinky, ktoré mi hneď začali aj kvitnúť. Teraz ich môžem rozsadiť a budem mať namiesto dvoch, štyri. Z tých lístkov čo som zasadila doma, ešte stále nič nevyrástlo.
Jeremiáš 4. 4 Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema.
Pri tejto príležitosti som pochopila, čo mi chcel Pán týmto povedať. On, ktorý skúma ľadviny aj srdcia, keď preskúmal to moje, zistil, že mám k nemu prirastené fialky. Pánu Bohu nieje milé, aby som mala k srdcu niečo prirastené, či už sú to fialky, manžel, deti, byt, rôzne veci, práca, peniaze… Chce, aby som si obrezala srdce od všetkých ľudí a vecí, aby som nelipla na zemských veciach. Chce, aby som mala Pána Ježiša v svojom srdci a aby tam On mohol rásť. Aby Ho neobmedzovali v mojom živote nejaké fialky, alebo niečo iné. Aby som vedela aj dávať. Veď Pán Boh nás chce požehnať, ale najprv musíme vedieť dávať, keď chceme dostávať. A keď vieme dať, Pán nám dá aj dvojnásobok. Veď čo máme, čo by sme nemali od neho? Pán Ježiš povedal bohatému mládencovi, aby rozdal všetko čo má a nasledoval Ho. Nehovoril to každému, iba jemu. Lebo On videl do jeho srdca a vedel, že bohatstvo mu prirástlo k srdcu. A to čo máme prirastené k srdcu, nám bráni Ho skutočne nasledovať.