Čo dnes urobíš pre záchranu duší?

Sk 2,46a-47: s plesajúcim a úprimným srdcom, 47  chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení
 
Uvedomujeme si, aké veľké poslanie nám dal Pán Ježiš? Zachraňovať duše pre večnosť. Na tom Bohu zíleží najviac. Keď sa dieťa topí, rodičia nemyslia na nič iné. A tu sa množstvo detí Najvyššieho topí v hriechu…
 
Tým nechcem povedať, že všetci majú ihneď vyplávať na misiu. Nakoniec, kto by im zaplatil lístok?!. Takže prvá otázka: "Ako podporuješ misiu?"
 
Ale samozrejme aj osobné svedectvo je nevyhnutné. Najprv skutkom a potom aj slovom. Nič nesmie chýbať. Slovo bez skutku je trápne a odradzuje. Skutky bez pokorného svedectva: "Nie ja, ale Boh skrze mňa koná dobro" – vedú ku zbožstveniu človeka.

Čítať ďalej

Posted in Poučenia | Leave a comment

Má Boh radšej jablko, ako ľudí?

Na stránkach humanistov som čítal práve takúto výhradu voči Biblii. Lenže – čítajme ju pozorne. Boh nepovedal: „Zabijem vás“, ale „v ten deň istotne zomrieš.“ (Genesis 2:17) To je podstatný rozdiel.
 
A ďalším rozdielom je, že nezomreli v ten deň. Prečo? Lebo Boh pomohol. Obliekol ich do zvieracej kože. Ide o predobraz: „Kto je v Kristovi bude spasený“ (R 8:1), alebo: Rímskym 13:14a  Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista…
 
Boh je v úlohe dobrého rodiča, ktorý najprv upozornil na smrteľné nebezpečenstvo, ale keď potomkovia neposlúchli a umierali, začal s resuscitáciou.
 

Čítať ďalej

Posted in Poučenia | Leave a comment

Zaprieť seba

Lukáš 9:23  A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.

Keď čítame tento verš, najprv sa nás zmocní nadšenie: "Áno, odteraz budem na seba tvrdý, nepripustím žiaden hriech!"

Lenže – je toto pravé zapretie seba? Keď JA potlačím, čo robím JA, tak nakoniec JA nebude zapreté!

 

Čítať ďalej

Posted in Poučenia | Leave a comment

Telefón a modlitba

Dve svedectvá:
 
Mala som chuť ísť do prírody k vode. Práve vtedy som si nebola istá, či je to aj vôľa môjho Pána. Uvedomila som si, že by som sa mala opýtať, aká je Jeho vôľa pri mne. Prišiel mi na um môj obľúbený žalm 34. Okúste a viďte, že dobrý je Hospodin. Či ja môžem okúsiť? Poprosiť?
 

Čítať ďalej

Posted in Svedectvá | Leave a comment

Koho Boh miluje, toho vychováva

Chcem Pánovi ďakovať a chváliť Ho lebo, lebo mi veľa odpustil. Odpustil mi mnoho hriechov, ktoré som popáchala za roky môjho života, keď som v Neho neverila. Odpúšťa mi aj teraz, lebo klamala by som sama seba, keby by som hovorila, že už nemám hriechu. Cítim sa ako v Božej škole, kde ma môj Otec nebeský vychováva.
 
Židom 12. 6,7 Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, švihá každého, koho príma za syna. Vytrvajte, aby vás vychovával. Ako zo synmi zachádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával?
 
V posledných mesiacoch vnímam že, Pán chce aby som zmenila svoj postoj a správanie k môjmu manželovi.

Čítať ďalej

Posted in Svedectvá | Leave a comment

Božie džbánky

Keď som kedysi ako malé dieťa kráčala po chotári rodnej dediny so svojím starkým, naďabili sme v lese na mnoho malých studničiek.

Boli plné sviežej priezračnej vody. A mne sa zdalo, že sa mi prihovára tajomným lesným spevom. Stačilo ponoriť dlaň a priložiť k vysmädnutým ústam.

Lesné studničky mojej detskej duši učarovali a ja rada spomínam na tieto chvíle so starým otcom, keď ponoril svoju robotnú ruku do Božieho džbánku a sýtil sa darom lesa. A potom povedal prosto: „Bohu vďaka."

Čítať ďalej

Posted in Poďakovanie | Leave a comment

Keď príde môj otecko…

Zjavenie 7:17  lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

V škole je rušno. Práve je prestávka a deti veselo šantia. Len malá Anička ticho v kútiku plače.
„Prečo plačeš?“ – spytujem sa jej.
„Lebo sa mi vysmievajú, že som tučná, ale keď príde môj otecko, tak im ukáže!“, malá Anička ukončila svoj bôľ nádejou.

  Nádej. Aká veľmi dôležitá je v živote každého z nás. Bez nádeje by sme vädli ako kvety vo váze. Bez nádeje by sme vyschýnali ako potôčiky uprostred páľavy horúcich letných dní. Nádej. Kde jej niet, nastupuje úradovať alkohol, drogy či iné závislosti. Len tí s nádejou sú schopní plnohodnotne žiť.

  Malá Anička bola veľmi ubolená. Ublížili jej tí, ktorí ju mali mať radi, 

Čítať ďalej

Posted in Poučenia | Leave a comment

Žalm môjmu Bohu

Kráľ môj a Boh môj!
Hneď zrána hľadám Tvoju tvár!
Ozvi sa mi, keď na Teba volám!
Moja duša túži po Tebe
ako smädné vtáča po dúšku vody,
môj Bože, nadovšetko drahý…
Tak veľmi túžim o Tebe hovoriť
všetkým ľuďom!
Ty si Boh zázrakov!
Ty si Boh divov!
Ty si Boh milosrdný a láskavý!
Čítať ďalej

Posted in Poďakovanie | Leave a comment

Nastav líce, keď ťa bijú

Kde môžeme čítať takéto slová? „V Evanjeliu podľa Matúša!“ – odpovedáte mnohí, ale teraz by som chcel písať o inej perikope – starozákonnej.
 
Áno, už prorok Jeremiáš poznal tento princíp! Vlastne sa tiahol celou jeho knihou.
Boh si vyvolil „udierajúcu ruku“ – Babylonského kráľa, ktorému dokonca hovoril „môj sluha“ a tou rozbil Jeruzalem aj s chrámom, ktorý znesvätili ľudia.
 
Ale vráťme sa ku nastaveniu druhého líca. Musím povedať, že ak ku tomuto výroku pristupuješ ako ku čistému moralizmu, mýliš sa. Štveráš sa na stenu, z ktorej určite padneš. Vtip je – jako obyčajne –

Čítať ďalej

Posted in Poučenia | Leave a comment

Údiv je slabé slovo

Dali sme začiatkom leta v našom byte urobiť nové okná. Tešili sme sa z nich. Ani nie o týždeň som však manipulovala so šnúrkou na sťahovanie žalúzie tak nešikovne, že sa mi ju podarilo roztrhnúť. Cítila som sa v tom momente mizerne zo svojej nešikovnosti, ale i z pomyslenia na môjho manžela. Ako mu vysvetlím, že som už stihla zničiť takú drahú vec.

Čítať ďalej

Posted in Svedectvá | Leave a comment