Keď príde môj otecko…

Zjavenie 7:17  lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.

V škole je rušno. Práve je prestávka a deti veselo šantia. Len malá Anička ticho v kútiku plače.
„Prečo plačeš?“ – spytujem sa jej.
„Lebo sa mi vysmievajú, že som tučná, ale keď príde môj otecko, tak im ukáže!“, malá Anička ukončila svoj bôľ nádejou.

  Nádej. Aká veľmi dôležitá je v živote každého z nás. Bez nádeje by sme vädli ako kvety vo váze. Bez nádeje by sme vyschýnali ako potôčiky uprostred páľavy horúcich letných dní. Nádej. Kde jej niet, nastupuje úradovať alkohol, drogy či iné závislosti. Len tí s nádejou sú schopní plnohodnotne žiť.

  Malá Anička bola veľmi ubolená. Ublížili jej tí, ktorí ju mali mať radi, 

vlastní spolužiaci. Ale opäť vzlietla na svojich krídlach radosti, lebo mala nádej. Čoskoro príde otecko, ktorému dôveruje, ktorý vyrieši jej problém, ktorý ju zastane, ochráni, nedá ubližovať.

   Ako často sa stretávame s ľuďmi, ktorí tvrdia, že život nestojí za nič, že niet prečo žiť! Že im ubližujú ich najbližší…To sú strašné tvrdenia! Život, taký vzácny dar, toľko radosti a lásky by sme mohli prežiť. Aký paradox! Máme možnosť načiahnuť ruku i srdce za láskou, lebo Boh je Láska a odmietame Ho.  V jednom z najkrajších žalmov (16) je napísané, že túžbou Božieho srdca je, aby sme mali „sýtosť radosti a večnú blaženosť“.  

„Keď príde môj otecko“, povedala Anička. Ona mala nádej vo svojom pozemkom oteckovi. O čo dokonalejší je náš nebeský Otecko!  On  nás vymodeloval a vdýchol do nás dušu. On je i Majiteľ najvzácnejších darov pre plnohodnotný život. Stvoril nás preto, aby sme život mali, hojne mali. Duša, v ktorej prebýva Otec Stvoriteľ, je nevýslovne šťastná, žije bez strachu, lebo má mocnú ochranu, lebo vie, že je o ňu postarané nielen v tomto živote, ale i vo večnosti. Zatúžme  po tejto nádeji v Bohu, našom Otcovi.  Bez Neho budeme i naďalej chodiť so smutným srdcom a zvesenou hlavou. Ak však príde do nášho života Ten, ktorý si nás sformoval, rozžiari beh našich dní nádejou a šťastím.  

    

                                                       Dana Zubčáková
This entry was posted in Poučenia. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *