Božie džbánky

Keď som kedysi ako malé dieťa kráčala po chotári rodnej dediny so svojím starkým, naďabili sme v lese na mnoho malých studničiek.

Boli plné sviežej priezračnej vody. A mne sa zdalo, že sa mi prihovára tajomným lesným spevom. Stačilo ponoriť dlaň a priložiť k vysmädnutým ústam.

Lesné studničky mojej detskej duši učarovali a ja rada spomínam na tieto chvíle so starým otcom, keď ponoril svoju robotnú ruku do Božieho džbánku a sýtil sa darom lesa. A potom povedal prosto: „Bohu vďaka."

Božie džbánky. Tak nazval lesné studničky majster Rúfus. Sú dôkazom Božej lásky.
 
Boh nezabúda na naše telesné potreby a vie, že prechádzka lesom je nádherný zážitok, ktorý však vyžaduje veľké úsilie a človek potrebuje zastať, oddýchnuť v tôni stromov i načrieť do Božieho džbánku. Koľkú lásku a majstrovstvo Boh vplietol do svojich divov prírody. My však chodíme ako malomocní.
 
V túžbe byť najmúdrejší odmietame uveriť v Božie autorské práva a klaniame sa prírode. Akoby ona sama bola schopná sa tvoriť, formovať.
 
Boh veľmi miluje človeka. I človeka vzbury a odmietania. I pre neho sú tu Božie džbánky. Všetci môžeme pri nich zastať, ľahnúť na mäkký koberec voňavého lesa. Skúsme sa započúvať do jeho dychu. Stromy šumia, vetrík sa pohráva s pavučinkou a voda v Božom džbánku ti zurčí, žblnká a kdesi, celkom blízko, na vetvičke trilkuje vtáčik.
 
Boží koncert vnáša do tvojej duše pokoj a radosť. A ty odrazu vieš,že nie si sám na tomto svete, že máš chuť žiť. Áno, môže byť všetko ľahšie. Ak si pochopil základnú poučku života, že si Božím dielom aj ty. Tak ako lesná studnička, i ty si výsledok Božej práce. Božie džbánky vedia, kto ich vytvoril. A Tvorcovi ďakujú. Statočne plnia svoju úlohu starať sa o smädných pútnikov. Môj starký už dávno nežije. Aj lesných studničiek je stále menej. Ak sa však naučíš piť z Božej dlane, nikdy nebudeš smädný.
 
Danka Zubčáková
This entry was posted in Poďakovanie. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *