Lukáš 9:23 A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.
Keď čítame tento verš, najprv sa nás zmocní nadšenie: "Áno, odteraz budem na seba tvrdý, nepripustím žiaden hriech!"
Lenže – je toto pravé zapretie seba? Keď JA potlačím, čo robím JA, tak nakoniec JA nebude zapreté!
Teda JA nebudem zapretý. Až keď nadobudnem takú vieru, že Boh bude viesť moje skutky, že Jemu prenechá, aby pribil moju telesnosť na kríž.
Až vtedy, keď pochopím, že spasenie je iba v Jeho rukách a tak sa do nich odovzdám, dôjde ku skutočnému zapretiu, ktoré je síce plné strát – stratíme lož, stratíme nezdravú priebojnosť a snahu vyvyšovať sa nad druhými…
Ale je hlavne plné zisku – precítime lásku, pokoj, nádej, vieru. Mnohí nás opľujú a ponížia, budú si ťukať na čelo, ale poznanie Boha za to stojí. Teda pravé poznanie.
Ak sa ešte točíte v bludnom kruhu sebaspasenia, či strachu o svoju hrdosť, neváhajte. Ak Boh osloví (nestačí chcieť, treba skôr prosiť a hlavne aktívne čakať), nenechajme Ho odísť.
Jeho prítomnosť vo vnútri je viac, ako vyznamenania na hrudi.