My smutní máme byť?
Ój, nie!
Skala Vianoc žije
a chce žiť v nás a s nami!
Chrám Boží túži
v našich srdciach postaviť,
vyhodiť špinu, hriechov kal,
nasadiť kvety lásky, pokoja,
Ježišom zdobiť našu zem i kraj…
Och, miluj, srdce moje,
miluj Pána viac a viac,
nech duch Vianoc
– Láska Ježiš – žije v nás!
Haleluja, sláva Bohu na výsosti,
haleluja, sláva Bohu na zemi,
haleluja, hosanna,
Láska Bohom nám daná.
Dana Zubčáková
1 Ján 3:16 Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov.
Vianoce. Príchod Pána Ježiša. Prvý krok na ceste, ktorá zaručila našu záchranu. Už on bol bolestivý a nepríjemný. Priniesol niečo nové, čo na zemi ešte nebolo. Nikdy predtým Boh nevydal seba tak viditeľne.
Bol to však aj návrat. Boh sa po dlhom čase prechádzal s ľuďmi, ako kedysi s Adamom. Zrazu bolo možné to, čomu už mnohí prestali veriť.
Aké sú naše Vianoce? Sú tiež začiatkom služby? Konáme niečo nové, aby sme dali bratom a sestrám, čo sme dostali od Krista? Kúsok svojej duše, aby sa oni cítili viac prijatí, aby boli viac uzdravení?
Zavolali sme niekomu? Priniesli sme mu pár láskavých slov? Poslali sme peniaze vdove po zabitom kresťanovi kdesi vo svete? Aj naše vlastné deti, či manželia a rodičia potrebujú viac vnímať Krista v našom živote. Čítať ďalej
1M 3:8-12 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.
Len čo ľudia spáchali hriech, začali sa cítiť vinní za to, ako vyzerajú. To však nemuseli. Veď boli stvorení na Boží obraz…
Na druhej strane však necítili vinu za svoj skutočný priestupok: „Vieme to zdôvodniť, tak čo?!“.
Skutočným dôvodom pádu bola prevrátená viera. Prestali dôverovať Bohu a začali hadovi. Prevrátená viera viedla ku prevráteniu celého života, celého myslenia, celého cítenia.
A čo my? Obrátili sme sa späť? Odpoveď na túto otázku nájdeme aj vo svojom chápaní viny. Tá môže byť skutočná, ak porušíme skutočné Božie zákony. Napríklad, keď niečomu dávame prednosť pred Ním. V Biblii čítame, že lakomstvo je modloslužbou. To znamená, že človek, ktorý sa spolieha na peniaze, že sú najdôležitejšie a zabezpečia mu to najlepšie, vlastne neverí Bohu, ktorý je naozaj najdôležitejší a naozaj môže urobiť s našim životom, čo chce. Lukáš 12:15-21 končí slovami: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu.“
Všimnite si, že ľudia obyčajne nemajú výčitky kvôli svojmu workoholizmu, či koníčkom, ktoré im zapĺňajú väčšinu času. Pýcha na vlastné úspechy dokáže zakryť varovné signály Ducha.
Na druhej strane kvôli veciam, ktoré vôbec nevyšli od Pána pánov sa dokážeme úplne rozzúriť na druhých, či seba. Myslím, že nie je náhodou, že ma tieto slová napadli práve pred Vianocami. Čítať ďalej
1 Korintským 16:22 Ak niekto nemiluje Pána, nech je prekliaty!
Tento verš som určite čítal už niekoľko krát. Ale až posledne sa mi zaryl do pamäte. Osobne mám omnoho radšej výzvy ku dobrorečeniu, ako je táto:
1 Peter 3:9 Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.
Lenže ja si nemôžem vyberať. Nie som Boh, aby som Bibliu tvoril, či menil. Mojou úlohou je prečítať ju celú a pochopiť,o čo Autorovi ide. Ešte dôležitejšie je zistiť, čo mám robiť ja.
Pavol tiež písal: „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi.“ (Rímskym 12:17), prečo teda zakončuje list do Korintu tak ostro? Vtedy ešte nechcel dobro pre všetkých ľudí?
Ale chcel. Lenže cesty ku naplnenému životu sú zložité. Raz som čítal príbeh:
Pocestný sa zastavil na salaši. Bača ho milo prijal. Ako sa rozprávali, muž si všimol ovečku ležiacu pri stene:
„Je chorá?“ – opýtal sa.
„Zlomil som jej nohu“ – znela odpoveď.
„Ako môžeš byť taký krutý?!“ – nevydržal pocestný.
„Čo mám robiť.“ – odvetil smutne bača: Čítať ďalej
2 Peter 2:6-8 Odsúdil aj mestá Sodomu a Gomoru, obrátil ich na popol, a tak ukázal výstražný príklad bezbožníkom v budúcnosti; 7 ale vytrhol spravodlivého Lóta, utrápeného výstredným počínaním nemravníkov, 8 lebo tento spravodlivý, kým prebýval medzi nimi, deň čo deň sa trápil vo svojej spravodlivej duši pre bezbožné skutky, ktoré videl a počul.
Neviem, či tento Abrahámov synovec rozprával o Bohu, alebo nie. Ba predsa, jedna zmienka by sa našla. Na poslednú chvíľu sa snažil presvedčiť svojich zaťov, aby s ním vyšli zo Sodomy, lebo sa blíži Boží trest. Odpoveďou bol len výsmech. Škoda… (Genesis 19:14)
Ešte väčšou škodou je, že sa mu nepodarilo priviesť ku spravodlivosti aspoň deväť ľudí. Abrahám sa tak snažil zachrániť skazené mestá, že vyprosil u Stvoriteľa milosť, ak v nich bude aspoň povestných desať spravodlivých. (1 Mojžišova 18:22 a ďalej)
Mnohí vyčítajú patriarchovi, že nejednal až po jedného, ale Boží človek vie vycítiť, Čítať ďalej
Efezským 6:15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja.
18 V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých 19 aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať zjavne tajomstvo evanjelia,
Snáď poznáte tieto biblické múdrosti, ktoré nás učia, ako odolať v zlý deň (verš 13). Hovorí sa, že kresťan, ktorý nezachraňuje druhých, bude musieť byť onedlho sám zachraňovaný. Nemá totiž obutú pohotovosť k Evanjeliu pokoja.
Zažil som krásne chvíle, keď mi z úst išli slová o Bohu jedna radosť. Ale smútim nad príležitosťami, keď som mal jasne svedčiť o Kristovi, lenže pohotovosť chýbala. Moja múdrosť zmeškala vlak. Či skôr loď. A bojím sa, že v čase duchovného stroskotania, keď vnútro tých ľudí dohasínalo pod vodou zvodu a ťažkostí sveta. Keď bolo naposledy schopné prijať Slovo života. Čítať ďalej
„Vedia dnes mladí ľudia o Titanicu?“ – položil som si otázku, na ktorú mi onedlho dala odpoveď moja 9-ročná dcérka. Sama od seba začala hovoriť práve o tejto lodi. Je zvláštne, že ešte po storočí ostala katastrofa v pamäti ľudstva. Veď odvtedy sa potopilo veľa lodí a padlo veľa lietadiel. Spomenieme si na havárie, či zemetrasenia spred 50 rokov? Snáď niekto zo skôr narodených…
Čím bol Titanic tak zaujímavý? Povedal by som, že výzvou:
„Našu loď nepotopí ani Boh!“
Nechcem tým povedať, že nebeský Otecko je malicherný pomstiteľ, ktorý hneď a tvrdo trestá všetky zlé vyjadrenia na svoju adresu. Pán Ježiš dokonca povedal, že každé rúhanie voči Otcovi a Synovi sa odpusti. Nemôžeme však čakať, že bude zvlášť chrániť ľudské dielo, na ktorom stojí vražedná pýcha…
Teraz položím otázku: „A viete, ako sa tá loď potopila?“
Očakávam odpoveď mnohých: „Narazila na ľadovec.“, čo však nie je pravda. Čítať ďalej
Asi si neuvedomujeme, že i ľudové piesne nie sú vždy celkom neškodné. Ich obsah neraz prekračuje Božie hranice morálky v konaní i vyjadrovaní. Neraz v nich ospevujeme viac ako treba pominuteľné hodnoty a ani si nevšimneme, že vlastne pestujeme modloslužbu. Naše srdcia by mali byť zamerané vždy a všade na Pána.
Pieseň Slovenská rodná dedina má nádherný nápev, je veľmi obľúbená a ak by ste si ju chceli spievať radšej v tejto podobe, ktorú vám, vďaka Pánovi, ponúkam, iste by to tešilo Božie srdce a vám prinieslo požehnanie.
Prichádza jar
R:Keď Ježiš do srdca vstúpi,
prichádza jar,
beznádej, bolesť uletí
v ďalekú diaľ,
keď Ježiš do srdca vstúpi,
prichádza jar,
môj život Ježiš premení
v čarovný máj. Čítať ďalej
1 Tesalonickým 5:16-21 Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.
Ducha neuhášajte!
Proroctvami nepohŕdajte!
Všetko skúmajte, dobrého sa držte!
Televíziu pozerám len veľmi zriedka. Viem však, že zo všetkých strán prichádzajú reklamy na majstrovstvá sveta v hokeji. Nie, nechcem tu púšťať horké sliny o športe. Môžeme vnímať krásu hry, ktorá ukazuje, ako Boh úžasne stvoril človeka.
Problém začína tam, kde končí naša sloboda. Keď nám obrazovka začne rozkazovať, čo a kedy máme robiť. A teraz chcem písať hlavne o tom, čo nám robiť zakazuje, či skôr bráni.
Sme povolaní – a to všetci Kristovi ľudia – neprestajne žiť modlitbou. Samozrejme – to neznamená, že človek má celý deň kľačať. Naše telo musí pracovať, naša duša vnímať okolie, ale duch musí byť spojený so Svätým Duchom. Ak uhasíme tento vnútorný vzťah, čosi v nás odumiera.
Ak je náš duch zapálený Duchom Svätým a neustále ním dýcha, dávame prvú pomoc „z pľúc do pľúc“ aj svojmu okoliu. Pamätajme, že na zemi duchovne hynie príliš veľa ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo však, keď mnohí muži na čas zabudnú na svoje poslanie? (Tým nechcem povedať, že ženy nemajú poslanie a nemajú sa modliť, ale hokej zasahuje hlavne túto polovicu ľudstva)
1 Timoteovi 2:8 Chcem teda, aby sa mužovia modlili na každom mieste, sväté ruky pozdvihujúc bez hnevu a sváru.
Keď príliš veľa ľudí zloží bremeno spoločnej modlitby za svet, kto ho udrží? Kto bude zápasiť aj za tých, čo miesto primeraného vychutnávania krásy z hokeja, prepadnú sváru a hnevu voči súperom?
„V mene zákona, otvorte!“ – ozvalo sa spoza dverí.
Majiteľovi domu zovrelo srdce, ale po chvíli sa spamätal:„Kto vás poslal?“ – spýtal sa a keď bolo mlčanie príliš dlhé, pridal dve ďalšie otázky: „Máte oprávnenie na domovú prehliadku? A vôbec, ste v službe, máte preukaz?“
Odpoveďou boli len vzďaľujúce sa kroky.
Ján 15:14-16 Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho.