Zapáľ nás svojím pokojom

• Tweet

Už ste niekedy zažili Božiu prítomnosť? Ja áno. V modlitbe. S akými úmyslami prichádzate pred nášho Boha? Ja zvyčajne preto, lebo si myslím, že Boh mi môže pomôcť riešiť moje problémy, chcem Mu povedať, čo ma trápi, posťažovať sa, občas Mu niečo aj vyčítať. Mám v úmysle vtiahnuť Boha do nášho sveta, do trápení, finančných problémov, do mojej večnej nespokojnosti. Myslím si, že modlitba Ho presvedčí, a budú sa diať veci, po ktorých túžim a ktoré nie sú v mojej moci. Modlím sa, aby sa mi darilo, aby sa Boh postaral o moju budúcnosť, aby ma zabezpečil a aby všetko vyšlo podľa mojich plánov a predstáv. A prosím Boha o pokoj v srdci, ale pokoj neprichádza. Prečo ten pokoj, ktorý som od Neho dostala už toľkokrát, neprichádza? Plačem.

 

A zrazu si uvedomujem, že Boh ma pokoruje a Jeho Svätý Duch začína prichádzať na pomoc mojej neuvedomelosti. „Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávna sme Ti boli neverní“ (Iz. 64,4b).

A je priam zázračné, ako mi Boh dáva na myseľ Jeho Syna – Pána Ježiša, ako trpí namiesto mňa. Uvedomujem si svoje hriechy. Duch mi dáva poznávať, aká som neverná Bohu. Ukazuje mi, ako priveľmi túžim po pozemskom pokoji. Aká chcem len byť šťastná a spokojná. Ale zvolila som si zlý smer. Plačem.

„Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine, nepripomínaj večne neprávosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom“ (Iz. 64,8). Je úžasné, ako Boh berie ohľad na to, že sme Jeho ľudom. Pamätá sa na to, že raz a navždy sa rozhodol, že nás prijíma za svojich a že dal svojho Syna – Pána Ježiša Krista vyvesiť na kríž. Kvôli mne. Kvôli tebe. A odpúšťa mi moje hriechy. Aj napriek tomu, že som sa rozhodla ísť vlastnou cestou pohodlia, blahobytu a svojho šťastia, On mi odpúšťa. On ma utvrdzuje v tom, že aj keď som ho podviedla so Satanom, nezobral mi svojho Ducha.

A vtedy prichádza pokoj, teraz môže hovoriť Duch Svätý. Stojím pred naším Bohom a cítim Jeho prítomnosť a svätosť. Kľačím pred Ním pokorená a On mi svojím pokojom dáva poznať, že som stále Jeho, že Mu stále patrím a kedykoľvek môžem prísť za Ním.

Pokoj, ktorý môj ľudský rozum doteraz nedokázal pochopiť. Uvedomujem si, že sa nachádzam na mieste, kde všetko funguje úplne dokonale. Dostala som pokoj, po ktorom som tak veľmi túžila. Chcem modlitbu ukončiť.

Čo to? Duch Svätý ma ešte nechce pustiť naspäť do ľudského sveta, do reality. Ešte so mnou neskončil. Keď otvorím oči, budem naspäť v problémoch, v trápení, v závisti, neschopnosti dať čo len trošku lásku druhým, v pesimizme, nespokojnosti. Ešte nie. Duch ma vedie k ďalším modlitbám. Teraz ma Boh chce vtiahnuť do Jeho sveta. Chce mi ukázať, ako to, čo prežívam, vidí On. Vidím, že starosti, ktoré mám, má od ich začiatku v rukách On.

„Od vekov to nikto neslýchal, ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem Teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naň očakávajú“ (Iz. 64,3). Ja som sa strachovala, On vedel, ako má udalosti riadiť. Ja som bola zúfala, On chystal cestu, po ktorej som mala v najbližšej dobe ísť. Ja som si robila svoje plány. Nevyšli. On zachránil situáciu. A povedal mi, že ešte ma čaká dlhá cesta, ale že pôjde so mnou. A Duch mi kládol na srdce veci, ktoré potrebujem zmeniť:

1.modli sa za lásku, lebo nenávidíš ľudí
2. modli sa za službu, v ktorej máš stáť, aby si bola naplnená a spokojná
3.modli sa za vykupovanie času, lebo ním mrháš.

 

A keď som otvorila oči a bola späť v našom svete, poznačená tým úžasným pokojom, prečítala som si verš na dnešný deň: „Vychádzaš v ústrety tým, čo uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na Teba“ (Iz.64,4a). Príď, Pane, ako oheň.