Nekupujme

Skutky 8:13-20  Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali. 14  Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. 15  A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, 16  lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. 17  Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. 18  Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze 19  a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. 20  Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží.

Nesnažíme sa aj my kúpiť, čo je dar Boží? Nedúfame, že sa dá u Stvoriteľa predplatiť dobro? Nepokúšajú nás takéto myšlienky? Určite pokúšajú. A keď sa vymaníme spod ich sladko-ťaživého vplyvu, zistíme, že sú smiešne.

Ako by sme mohli dať niečo Tomu, ktorého slovo založilo celý svet? Alebo snáď veríme v akéhosi menšieho boha, ktorý od nás čosi potrebuje?

Niektorí ľudia kupujú modlitebné sviečky, či aké veci, aby bola ich prosba vypočutá. Lenže – idú peniaze naozaj Bohu? Skôr by som povedal, že podnikateľovi. Nič proti podnikateľom – sú dôležití pre spoločnosť a hospodárstvo, ale Boh nepotrebuje ani kupovať, ani predávať. Ako a prečo by Mu mali odovzdať zisk?

Ešte väčší smútok cítim pri kresťanoch, ktorí vkladajú nádej do amuletov, alebo talizmanov. Tým v podstate urážajú Hospodina. Naozaj. Keď ukazujeme, že kus železa má u nás viac dôvery, než Stvoriteľ sveta, je to hrozné poníženie. Ešteže On vie odpúšťať, ale tí ľudia sa sami pripravujú o požehnanie a krásu vzťahu s Ním. A možno si zabíjajú dušu.

Preto nemanipulujme s Bohom, nesnažme sa Ho kúpiť. Veď kúpení sme boli my. A draho (1 Kor 7:23). Ostaňme tovarom v Jeho rukách – hlinou určenou na formovanie (Izaiáš 45:9).

V takom prípade ustúpia do pozadia naše mnohé prosby typu: „Aby ma život netlačil!“ Často netlačí život, ale ruka hrnčiara. Ďakujme Mu za formovanie a prosme, aby dal to najlepšie, čo On chce. A paradoxne – práve vtedy sa zbavíme najviac chorôb a hlavne nešťastia. Keď sa hlina nebráni, hrnčiar môže byť jemnejší.

This entry was posted in Poučenia and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *