Matúš 6:9-14 Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský;
Pán Ježiš Kristus raz povedal, že budeme súdení za každé prázdne slovo. Myslím, že sa to nevzťahuje na priateľské rozhovory, kde máme radosť z konverzácie. Tie sú plné lásky. Ale koľko prázdnych slov sme dali do modlitieb? Obzvlášť do Modlitby Pánovej – "Otčenáša"?
Neodsudzujem spoločné modlitby v kostole – naopak, považujem ich za potrebné. Ale ak sú modlitbami. Ak do nich dávame srdce. Ak si ich pamätáme aj v podelok, či dokonca v piatok…
Modlitba Pánova totiž obsahuje sľuby a tie treba plniť. "Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi" znamená, že nechcem klásť svoju vôľu nad Božiu. Že chcem žiť, ako On chce.
Čo teda robiť, aby naše slové neboli len klamstvom a prázdnym sľubom? Pamätajme, čo sme povedali v kostole, alebo večer a podriaďme tomu život. Spoznávajme Boží zákon, ktorý znie:
Milovať znamená mať vzťah. Dobrý vzťah a budovať ho. Musíme sa zbližovať zo Stvoriteľom a to až potiaľ, že vstúpi do srdca a naplní ho. Hlavne svojou láskou.
Len s Kristovou láskou v duši vieme milovať Boha, ktorého nevidíme a niektorých blížnych napriek tomu, že ich vidíme. Niektorých by sme totiž radšej nevideli… Ako farizeji nezniesli pohľad na hriešnikov a colníkov, ktorí stolovali s Ježišom…
Takže tak. Pozor na prázdne slová, lebo tie vychádzajú z prázdneho srdca. Radšej buďme naplnení Duchom, ako radí Biblia.