Pretekár s radosťou pohliadol na prístrojovú dosku. Jemne pritlačil plynový pedál a priam precítil silu skrytú pod kapotou: „Po takejto mašine som stále túžil“ – prebehlo mu hlavou a ako počul slová: „Pripraviť sa, pozor, štart!“ – siahol na páku a po chvíli priam vyletel dopredu.
Pod kolesami sa rozvíril prach a mocný stroj nadskakoval po hrboľatej ceste.
„Až sa mi zahmlilo pred očami!“ – preblesklo jazdcovi hlavou a chvíľu sa snažil zorientovať v spleti stromov, ktoré auto míňalo. Spoliehal sa však na rýchlosť a tak nezložil nohu z pedálu.
„Až sa mi zahmlilo pred očami!“ – preblesklo jazdcovi hlavou a chvíľu sa snažil zorientovať v spleti stromov, ktoré auto míňalo. Spoliehal sa však na rýchlosť a tak nezložil nohu z pedálu.
Po chvíli nadobudol rovnováhu a spokojne sa tešil na víťazstvo, netušiac, že hneď po štarte nezbadal značku a ide po nesprávnej ceste…
Zatiaľ jeho súper na slabom stroji dorazil do cieľa.
1 Králi 18:26-28 Keď si vzali junca, ktorého im dal, pripravili ho a vzývali meno Baalovo od rána až do poludnia volajúc: Baal, Baal, vyslyš nás! Neozval sa však ani hlas; nik neodpovedal, keď poskakovali okolo oltára, ktorý urobili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: Kričte hlasnejšie, veď je bohom. Azda premýšľa, alebo niekam odišiel, alebo je na cestách. Možno zaspal, nech sa teda prebudí. A tak kričali hlasnejšie a podľa svojho zvyku sa rezali mečmi a oštepmi, až sa im liala krv.
Keď sa človek rozhoduje pre duchovné spoločenstvo, často ho zláka horlivosť a silná zbožnosť. Lenže je to naozaj najdôležitejšie? Je najdôležitejšie, ako veľa a ako horlivo, či s akou obetavosťou sa ľudia modlia a ako silne veria?
Nie. Eliáš v našom príbehu sa modlil omnoho menej a jednoduchšie, ako Baalovi proroci. Nerezal sa, netancoval dlho…
Ale – veril správnemu Bohu a ten zareagoval po krátkej prosbe. Samozrejme – aj pravý Boh má rád zdravú horlivosť a zdravú obetavosť, ale do cieľa sa dostane skôr pomalý a slabý človek, ktorý nasleduje správneho Bohu, než ten, čo horlivo plní príkazy a silne verí, ale nesprávnej veci.