Tak by som zhrnul dve múdrosti z Biblie:

Matúš 5:44  Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia;
Matúš 6:7  A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8  Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.

Niekedy upadáme do pokušenia modliť sa hlavne za svoje veci. Za to, čo nám leží na srdci. Nebeský Otecko vidí ľudskú bolesť a cíti s ňou – preto niekedy vypočuje aj takúto modlitbu, aby sme boli vyslobodení z kruhu trápenia.

„Modlitba je dýchaním duše.“ – Túto starú myšlienku poznajú mnohí z nás. Ona naozaj nie  je ničím vnúteným, strojeným, či vymysleným. Nie je to bezduché odriekanie fráz, ale celkom prirodzený prejav žijúceho ducha a každý znovuzrodený kresťan bez nej proste nemôže byť a cíti, ako vnútorne odumiera.
V škole nás na telesnej výchove učili „nádych-výdych“, aby pľúca pracovali lepšie, ale keď dýchanie vysadí, už nepomôžu dobré rady, ani učenie. Človek ostáva odkázaný na druhých, aby ho vlastným dychom z úst o úst oživili.
Ak máme problém so živou modlitbou, choďme medzi tých, čo ňou dýchajú, aby nás strhli a aby sme skrze nich boli naplnení Duchom.
Učme sa. Cvičme sa v nej a vyhľadávajme, bratov a sestry, čo potrebujú byť oživení z modlitby do modlitby, aby prúdy živej vody nepotiekli z nášho vnútra kdesi do prázdna, do ničoty. Veď sú príliš vzácne.