Tak často si niektorí ľudia dokážu povedať: "Keby som už omrel, bolo by mi lepšie."
A mnoho ľudí by sa oddalo pokuju v Bohu, keby s tým neboli pojené nepríjemnosti a nepokoj v okolí…
Teraz však chcem písať o niečom inom. O tom, ako myšlienka na vlastnú smrť môže ovplyvniť život, aj keď ju nezrealizujeme. náď ste už počuli o prípadoch, keď je človek blízko smrti a zachráni ho práva chuť žiť. Lekári niekedy povzbudzujú chorých a ranených ľudí, aby chceli žiť, lebo práve to spôsobí uzdravenie.
Mielen vplyv vôle na telo je rozhodujúci. Boh nám zasľúbil že to, čo potrebujeme splní aj bez našich prosieb (Mt 6,8) a keď ami seba presvedčíme, že potrebujeme smrť, premení sa táto myšlienka na kliatbu, na negatívnu modlitbu, ktorú Boh môže aplniť…
Myslím, že nie som sám, kto na seba uvrhol takúto kliatbu a preto si všetci posvieťme na svoju dušu, či v nej nie je túžba umrieť, aby sme mali pokoj, túžba ochorieť, aby sa nás niekto všimol, stať sa invalidom, aby na nás nekládli príliš veľké nároky, ale sa o nás postaral štát. Niekto sa možno cíti nepotrebný – už som starý, deti odišli z domu, načo ešte žijem?
Na všetky tieto myšlienky a názory odpovedá Boh. A odpovedá pozitívne. Každý z nás má hodnotu, aby svojimi ústami zvestoval eho skutky. Každý z nás môže tieto skutky Božie zažiť, môže zažiť pokoj, všimne si nás, alebo privedie medzi svoje Deti, toré majú v sebe všímavú lásku, postará sa.
Pripomeňme si 17. verš žalmu 118: "Nezomriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove." Poriadne si zapíšme tieto lová do pamäti, aby nám vždy dali pozitívnu náplň do života, nech nad ním nevládne strach z budúcnosti, ani zatrpknutosť, že ás nikto z ľudí nemá rád. Zapamätajme si dobre tieto slová a vytiahnime ich, keď prídu pokušenia, aby nám zobrali chuť okračovať v živote.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Nebeský náš Otče za všetko, čo si pre nás urobil a ešte chceš urobiť. Ďakujeme za všetky Tvoje veľké kutky, ktoré vidíme očami, alebo cítime ako pokoj v duši, či radosť a nádej, ktoré prežívajú aj v najťažších chvíľach.
Prosíme, odpusti nám, že niekedy zabúdame na Tvoju lásku dobrotu a prepadáme zatrpknutosti a myslíme viac na smrť, na horobu, na nešťastie, ako na život, šťastie a uzdravenie v Tebe. Odpusti nám a upevni v nás, Tvojho Ducha, Tvoje Slovo, ktoré ovorí: "Nezomriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove." Amen.