Marek 16. 17-18 A tých čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia; v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať a keby vypili niečo smrtonosného neuškodí im.
Vlani koncom júna som si zobrala dovolenku, lebo sme chceli ísť s manželom do záhrady obrať ríbezle a maliny. Z bytu na sídlisku je naša záhrada vzdialená asi 3 kilometre. Vybrali sme sa tam na bicykloch. Keď, sme sa ešte doma chystali na odchod, niečo nepekné som povedala môjmu manželovi.
Teraz už ani neviem, čo to bolo, vtedy som si to hneď ani neuvedomila. Cesta do záhrady bola netradične nepríjemná. Inokedy si jazdu na bicykli užívam a vtedy som išla dosť neisto, vbehla som do každého výtlku a kanála na ceste. Mala som zlý pocit aj z kamiónov, ktoré išli vedľa mňa nebezpečne blízko. Keď sme prišli do záhrady, už som vedela, že to čo som povedala, som nemala povedať a aj som sa manželovi ospravedlnila.
Manžel začal oberať ríbezle a ja maliny. Odtrhla som pár malín a do prsta na ruke ma poštipala osa. V minulosti som dosť zle znášala poštipanie osou, alebo včelou. Vždy sa mi objavil rozsiahly červený opuch, a kým zmizol prešiel aj týždeň. Prešlo asi 5 minút cítila som, ako mi jed ide prstom, opuch sa zväčšoval a prst ma bolel. Najprv som začala myslieť, že budem mať opuchnutú celú ruku a aké to bude nepríjemné.
Ale uvedomila som si, aj že mám svoj hriech, moju neláskavosť k manželovi a tvrdosť srdca vyznávať Pánovi Ježišovi, lebo som svoj hriech nevyznala a vypadla som z jeho milosti. A tak som sa začala modliť, ľutovala som svoj hriech a prosila Pána Ježiša, aby zmenil moje srdce, aby mi odpustil, že som Ho zarmútila. A vtedy som si spomenula na slovo z Biblie.
Marek 16. 17-18 A tých čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia; v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať a keby vypili niečo smrtonosného neuškodí im.
A tak som vtedy uverila tomu slovu, že platí aj pre mňa a vyznávala som v modlitbe, že aj keď mi vnikol do tela jed neuškodí mi, ak mám spoločenstvo s Pánom Ježišom. Že on zomrel aj za moje hriechy a vykúpil ma z moci hriechu a smrti. Ďakovala som Pánovi a radovala som sa, že ho poznám. A skutočne Pán mi dal veľkú milosť. Opuch a sčervenanie na prste sa zastavilo a začalo sa strácať. O pár minút sa úplne stratilo. Aj bolesť, ktorú som pociťovala sa úplne vytratila.
Bola som z toho sama veľmi prekvapená a takisto aj môj manžel. Chválila som Pána, že mi odpustil moje hriechy. V minulosti, ak mi náhodou vletela osa, alebo včela do bytu, tak som ju bola schopná zabiť, lebo som bola presvedčená, že keď ju ja nezabijem, tak ma poštípe a budem potom týždeň opuchnutá a ubolená.
V tom čase si v kúte našej loggie urobili hniezdo osy. Ja tam chodím vešať vypratú bielizeň a ony okolo mňa celé leto poletovali. Pred tým som mala panický strach zo včiel a ôs, lebo som mala zlé reakcie na ich poštípanie. Potom som si tam kľudne vešala prádlo a pohybovala sa na loggii. Osi si ma už vôbec nevšímali, ani ja ich.
Pán ma zbavil panického strachu z ôs a včiel a ony pravdepodobne tiež vedia, že sa ma už nemusia báť.