Koho Boh miluje, toho vychováva

• Tweet

Chcem Pánovi ďakovať a chváliť Ho lebo, lebo mi veľa odpustil. Odpustil mi mnoho hriechov, ktoré som popáchala za roky môjho života, keď som v Neho neverila. Odpúšťa mi aj teraz, lebo klamala by som sama seba, keby by som hovorila, že už nemám hriechu. Cítim sa ako v Božej škole, kde ma môj Otec nebeský vychováva.

 

 

V posledných mesiacoch vnímam že, Pán chce aby som zmenila svoj postoj a správanie k môjmu manželovi.

Z môjho bezbožného života som si priniesla veľkú dávku emancipovanosti, čo mi nebolo na žiaden úžitok

 

Efezským 5. 21-24 Buďte si navzájom poddaný v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristu, tak nech sú ženy poddané mužom vo všetkom.

 

Keď som bola presvedčená o tom, že mám pravdu a môj názor je správny, tak som si ho tvrdohlavo presadzovala. V poslednej dobe, ak sa búrim proti manželovmu rozhodnutiu, alebo nechcem prijať jeho názor a urobím si po svojom, ako voľakedy, tak to vždy pocítim niečím pre mňa veľmi nepríjemným.

 

Cítim, že som vypadla z Božej milosti. Pomôže mi len, keď moje správanie vyznám ako hriech a keď sa manželovi ospravedlním. Niekedy, keď som nebola ochotná sa ospravedlniť, tak som aj týždeň, alebo aj dlhšie ostávala v nejakom pre mňa veľmi nepríjemnom stave.

 

Nepomohlo mi, že som to vyznala Pánovi Ježišovi ako hriech a činila pokánie. Až keď som sa manželovi ospravedlnila, vtedy sa moje nepríjemné pocity stratili. Pán Boh na mňa dopustí niekedy bolesti inokedy nespavosť, alebo niečo iné. Viem, že so mnou musí jednať takýmto spôsobom, ak ma chce zmeniť.

 

Nie je to pre mňa ľahké – zmeniť sa. Ale verím, že s pomocou Božou sa raz zmením.

 

 

Napíšem vám jeden takýto výchovný moment, ktorý nebol pre mňa príjemný ale určite bol potrebný. V našej rodine sme mali pravidlo, že ja som rozhodovala o tom, kde budeme mať čo uložené a akým spôsobom. Za roky nášho manželstva som si na to zvykla a pokladala som to za správna a asi aj definitívne.

 

Keď som sa raz vrátila z práce a manžel urobil zásah do mnou zaužívaného poriadku, tak som z toho bola sklamaná a nahnevala som sa na neho. Potom som varila a robila domáce práce, ako obyčajne, len som odrazu začala pociťovať závrat.

 

Cítila som sa ako na kolotoči. Krútila sa mi hlava a napínalo ma na zvracanie. Dokončila som prácu, ľahla som si na gauč. Závrate stále pretrvávali. Zľakla som sa. Čo bude so mnou? Mám ísť teraz na neurológiu, alebo kam? Uvedomila som si, že najskôr mám ísť k Pánovi Ježišovi.

 

Modlila som sa. Potom som prišla na to, že aké malicherné bolo moje správanie. Aká pýcha je stále vo mne, tvrdohlavosť a neochota podriadiť sa. Pánu Bohu je určite jedno, či mi máme veci uložené tam, alebo tam. Ale nie je mu jedno to, že aká som ja. On ma miluje a preto mu na mne záleží. Má so mnou toľko trpezlivosti, koľko ja určite nemám s mojimi blížnymi. Vyznávala som svoje hriechy, oľutovala som moje správanie a prosila Pána Ježiša o milosť a odpustenie. On mi znova odpustil a závrate mi prešli.

 

 

Viem, že všetky moje problémy, ktoré Pán Boh na mňa dopustil, mám len kvôli sebe. Pán chce narovnať môj charakter a očistiť moju dušu. Som mu nesmierne vďačná, že to so mnou ešte nevzdal. So mu vďačná, že zaplatil za mňa a vykúpil ma z moci hriechu svojou predrahou krvou.

 

 

vb