Matúš 24:37-39 Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka;
ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka.
Keď čítam tieto riadky, neviem, či sa smiať, alebo plakať. Nóach (Noe) staval loď veľkú ako futbalový štadón. Určite to ľudia videli a určite mu to netrvalo krátku dobu. Verím, že sa ho mnohí pýtali:
„Dobrý deň, čo to staviate?“
„Veľkú loď. Boh mi povedal, že bude potopa. Nechcete aj vy pomôcť? Prípadne si postaviť podobnú? Zachránime tak viac zvierat a hlavne ľudí!“
„Čo tam po zvieratách? A ľudia mi tiež len lezú na nervy! No a Boh!? Ja mám iné starosti. Predo mnou štvrtá svadba. Prípravy sú náročné! Nehovoriac, že si musím zarobiť na živobytie!“
A tak náš staviteľ ostal sám so svojou rodinou. Určite celé roky hobľovali a popritom svedčili o Pánovi.
Áno, je napísané, že ten deň príde ako zlodej. Ale Boh nám dal poplašné zariadenie!
Nejde o to, že by ľudia nemali kamery, čo vidia aj v noci na kilometre ďaleko. Nejde o to, že by sme nemali brány. Nejde o to, že by sme nemali strážnikov, ktorí hlásia pohyb podozrivých bytostí.
Mnohým ľuďom je to proste jedno: „Prečo by som mal sledovať toho zlodeja. Ja sa radšej zabavím!“ – a všetko to zabezpečenie vypnú. A potom sú prekvapený.
A nie je to obyčajný zlodej. Je to deň, keď sa dá stratiť naozaj všetko.
Ako je to s Tebou? Pozeráš na kamery? Počúvaš strážnikov? Potom Ťa príchod Pána nezaskočí. Alebo?…