Kolosenským 3:1-6 Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve. Mŕtvite teda zemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadosť a lakomstvo, ktoré je modloslužba. Pre tieto veci prichádza hnev Boží.
Už vieme, že sme boli s Kristom ukrižovaní. Nerozumieme síce, ako je to možné, lebo On visel na kríži pred dvoma tisícročiami, kým my žijeme teraz. Ale nevadí, že nerozumieme. Boh žije mimo čas. On dokáže spojiť našu hriešnu prirodzenosť s Kristom a pochovať ich v jednom hrobe, aj keď my to nechápeme.
Dnes symbolicky stojíme pred Kristovým hrobom. V ňom však už nie je Ježiš, ale len Jeho pohrebné šaty. Pohrebné šaty nám pripomenú „vonkajšieho človeka“, ktorý je „telom smrti“ (Rímskym 7) Samozrejme, nemyslím si, že v tých ľanových plátnach boli ukryté naše hriechy. Ale je jasné, že boli pochované.
Je na nás, čo si vyberieme. Krista, ktorý z hrobu vyšiel – dokonalý, čistý a svätý? Alebo sa obrátime späť ku „telu smrti“?
Tieto dve slová označovali v Ríme spôsob popravy. Na vraha priviazali telo obete a mŕtvolné jedy ho postupne zabili.
Teda – mne občas vojde pod mostík kúsok mäsa tak hlboko, že zubná kefka ho nevytiahne… Potom mám niekoľko dní veľké bolesti… Viem si teda predstaviť, aké bolo hrozné, keď do toho človeka prenikala hniloba z mŕtvoly.
Rovnako pôsobí na ducha človeka hriech.
Slová: „S Kristom ste boli vzkriesení“ – znamenajú, že náš duch znova ožil. Máme teda možnosť kráčať v novote života (Rímskym 6:4). Treba ho však sýtiť duchovným čistým mliekom, ktoré nachádzame v Kristovi (1 Petra 2:2-3).
Keď však svoju myseľ smerujeme na slávu tohoto sveta, schádzame späť do hrobu pre svoje „telo smrti“. Svojho ducha potom otravujeme a ničíme.
Bratia a sestry, nerobte to! Nemá zmysel ničiť svoje vnútro. Nechoďte znova do tmy, ale kráčajte vo Svetle Božom.
Možno si poviete: „A čo! Užijem si slávy sveta a pôjdem sa vyspovedať. Veď kto vyzná hriechy, tomu bude odpustené.“ (1 Janov 1:9) Ale to sa týka tých, čo kráčajú po svetle! (verš 7)
Ani si nenamýšľajte, že neskôr sa na to svetlo vrátite. Možno sa vám podarí. Ale možno nie. Kto sa už len zorientuje v tme? Kto vylezie z močiara!
Vďaka za všetkých, čo chodia do tmy so slovami Svetla – s Evanjeliom. Aj my to robme.
Ale kto zaručí bláznivému kresťanovi, čo sa vzdal svetla, že ho ešte niekedy stretnú evanjelizátori? A keď ho stretnú, či ich nevyženie? Či nebude mať duchovný zrak vyžratý kyselinou hriechu?
Priľnime sa teda ku Kristovi. Pevne sa pripútajme ku tomu, čo je hore. Prosme Ho, aby oživil náš zrak a nasmeroval srdce k Bohu!