Matúš 5:13 Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.
J7,38n: Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho
Keď ľudia veria v Krista a prijímajú Ducha Svätého, tento z nich prúdi. Kedy? Vždy. Netreba robiť žiadne zvláštne úkony, aby sa „otvoril kohútik“. Večne aktívny, večne panujúci, ale aj večne slúžiaci Duch Svätý sa nedá spútať našimi predstavami a príkazmi. Keď nezatvrdíme srdce, bude v nás a cez nás pôsobiť.
Ale ľudia, ktorým chceme priniesť spásu, Ho len tak ľahko neprijmú. Treba pridať trochu soli. A tou sme my. Musíme sa v evanjelizácii po kúskoch rozpúšťať a dávať, aby sa otvorili brány sŕdc pre spasenie.
Nestačí sedieť so slovami: „Veď zachrániť dokáže aj tak len Boh!“ Dokáže. A niekoho zachráni aj bez nás, ale ťažšie a neskôr. A my sa pripravíme o veľa radosti a lásky. Stratíme zmysel a hĺbku života. Stratíme veľa požehnania.
Na druhej strane nie je dobré spoliehať sa iba na svoju svätosť. Kto dokáže zjesť čo i len lyžičku soli bez vody? Aj polovička je odporná a 140 gramov dokáže človeka zabiť! Spomeňme si na mnohé náboženské vojny, keď sa ľudia spoliehali na svoju svätosť, či náboženské vedomosti. Koľko mŕtvych priniesli?
Odovzdávajme sa radšej Duchu Svätému, nech nás mení na soľ a rozpúšťa vo svojich „vodách“. Oživujúcich vodách. Nech koná svoje dielo aj prostredníctvom našich rúk, či úst.