„Vedia dnes mladí ľudia o Titanicu?“ – položil som si otázku, na ktorú mi onedlho dala odpoveď moja 9-ročná dcérka. Sama od seba začala hovoriť práve o tejto lodi. Je zvláštne, že ešte po storočí ostala katastrofa v pamäti ľudstva. Veď odvtedy sa potopilo veľa lodí a padlo veľa lietadiel. Spomenieme si na havárie, či zemetrasenia spred 50 rokov? Snáď niekto zo skôr narodených…
Čím bol Titanic tak zaujímavý? Povedal by som, že výzvou:
„Našu loď nepotopí ani Boh!“
Nechcem tým povedať, že nebeský Otecko je malicherný pomstiteľ, ktorý hneď a tvrdo trestá všetky zlé vyjadrenia na svoju adresu. Pán Ježiš dokonca povedal, že každé rúhanie voči Otcovi a Synovi sa odpusti. Nemôžeme však čakať, že bude zvlášť chrániť ľudské dielo, na ktorom stojí vražedná pýcha…
Teraz položím otázku: „A viete, ako sa tá loď potopila?“
Očakávam odpoveď mnohých: „Narazila na ľadovec.“, čo však nie je pravda. Jej pevnú konštrukciu by náraz nezničil. O masu ľadu sa „len“ oškrela. Namiesto jednej diery tak mala množstvo malých trhlín, ktoré sa nedali všetky upchať a to znamenalo postupný koniec.
Najviac ma zaráža podobnosť s tým, čo sa dialo neskôr vo svete. Cirkev čelila niekoľkým „ľadovcom“ – či už komunizmu, konzumizmu, alebo fašizmu. Zvolila taktiku nenaraziť čelne a tak dovolila, aby ju systémy zla pomaly rozodrali zboku.
Každý z nás – hlavne ak je vo vedení zboru, či cirkvi – sa musí rozhodnúť, či napriek výsmechu vystavia Archu, alebo sa spoľahne na hrdý Titanic, teda loď postavenú z ľudskej sily a pomenovanú podľa pohanského božstva.
Je to ťažká voľba pre ľudí, čo neuverili, že Boh je naozaj dobrý, múdry a mocný. Vlastne aj ja sa len pomaly osmeľujem pri vstupe do živej vody Svätého Ducha, keď viem, aké zmeny v mojom živote môže spôsobiť. Ale pomoc, láska, radosť a pokoj, ktoré On daruje za to stoja.
1 Korintským 15:58 A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.