Žalmy 51:14 Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!
Nič nie je dôležitejšie, ako radosť zo spasenia. Samozrejme podložená skutočným spasením. Bez nej nemáme chuť pomáhať. A ak pomáhame zo strachu pred trestom, je to suché a taktrochu odpudzujúce.
Bez nej neodoláme v čase utrpenia, či výsmechu. Bez "prilby nádeje spasenia" neuchránime hlavu pred zlými a depresívnymi myšlienkami. Zapálený kresťan Nietsche upadol do ateizmuaduševnej bolesti, lebo "nevidel na kresťanoch dostatok radosti zo záchrany."
Ale Táto radosť neprichádza sama.
Žalmista vie čo robí, keď ku prosbe pridal ďalšiu položku – ducha poslušnosti. Kto chce len radosť bez poslušnosti Bohu, získa nakoniec – "kocovinu". Teda bolesti hlavy a pocit prázdna, zbytočnosti a beznádeje.
Poznajú to nielen alkoholici a narkomani, ktorí zažili svoju eufóriu. Ale včera. Poznajú to však aj workoholici, ktorí hľadali naplnenie života v práci. Dali deťom hmotné zabezpečenie, ale nie Božiu lásku. Zožali však sklamanie…
Pracovať je samozrejme dobré a užitočné. Človek potrebuje aj jesť a bývať. AJ. Ale keď Boh stvoril človeka pre jednu prácu a on robí inú, môže skončiť s pocitom prázdna. Keď nenasýtime ducha detí, ostanú bezduché a utrápené, napriek plnému bruchu…
Preto prosme o ducha poslušnosti a poslúchajme. Bez toho radosť dlho nevydrží.