„Ja už nechcem jesť.“ – povedalo dieťa.
„Ale skús – sú tam vitamíny.“ – odvetil rodič.
„Nechcem, nechutí mi!“ – odvetí potomok.
Čo vtedy? Keď to povedala moja dcérka, moje prvé slová boli: „Nie si smädná?“
Keď telu chýba voda, bráni sa. Nechce prijať ďalšiu soľ, cukor, či inú potravu, aby sa ešte viac nevysušilo. Cíti, že je presýtené, hoci sa v skutočnosti potrebuje najesť.
Ján 7:38-39 Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch Svätý totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.
Podobne je to aj s duchom. Bez živej vody Ducha Svätého deti nechcú prijímať biblické učenie. Nudí ich stále počúvať zvesť o Ježišovi na Veľkú Noc, či Vianoce. Cítia sa byť prepchaté, hoci v skutočnosti ich srdce musí byť nasýtené Dobrou Zvesťou.
Aké je riešenie?
Potrebujú zažiť skutočný dotyk skutočného Boha, ktorý teraz prebýva na zemi skrze Ducha Svätého – Ducha Kristovho. Potrebujú sa presvedčiť, že On naozaj žije a koná.
Ale ako im Ho priniesť? Skutočnou, nefalšovanou vierou. Nie vierou v náboženské úkony, nie vierou vo svoju vlastnú schopnosť, ani v schopnosti iných ľudí.
Pomáha len viera, ktorá odovzdáva, naozaj odovzdáva srdce. Nielen srdce, ale aj ruky, aby konali, čo Ježiš chce konať, jazyk, aby hovoril Kristove slová a pery, aby sa usmievali Jeho láskou.