Toto leto chodievame do rómskej kolónie, ktorá je uz aj vládou nazvaná ako "zilinské geto" castejsie. Nedávno som Vam pisala o tom, ako sme kupili nasim Romom, konkretne rodine s doteraz 10 detmi, ktori cakaju jedenaste babatko, automaticku pracku. Pracku sme zapojili, avsak nie je v prevadzke, pretoze po nejakych praniach sa jej "nieco" stalo
Toto leto chodievame do rómskej kolónie, ktorá je uz aj vládou nazvaná ako "zilinské geto" castejsie. Nedávno som Vam pisala o tom, ako sme kupili nasim Romom, konkretne rodine s doteraz 10 detmi, ktori cakaju jedenaste babatko, automaticku pracku. Pracku sme zapojili, avsak nie je v prevadzke, pretoze po nejakych praniach sa jej "nieco" stalo a aj ked je v zarucnej dobe, nemozeme do tejto kolonie dostat ziadneho opravara, pretoze odmieta, lebo sa boji o zivot. /podobne je to so sanitkou a inymi/ Nie zriedka ked prideme, musime ist cez schodistia po tmavych schodoch, na ktorych sedia ci stoja, ci z inych poschodi otvaraju dvere taki ludia, ktori vyzeraju prinajmensom odstrasujuco, napriklad sekera v ruke, su doslova znetvoreni tym, ako ziju. Niektore casti kolonie su ako z hororu. Niektore lepsie. Na jednom byte sme tu objavili aj dokonca zavesene bielucke zaclony…. aj ine radosti. Pisala som o romskych chlapcoch, ktori tu prezivaju ako homosexuali, ktori sa predavaju pre tych, ktori si to zaplatia. Niektore deti maju oboch rodicov alkoholikov…tazkych alkoholikov…
Co sa tyka pracky, to este pravdepodobne chvilku potrva, aby plnila svoju funkciu, prosime o modlitby, aby nasi milovani, pracku nepredali alebo nerozobrali, ale aby skutocne sluzila na ten ucel, na ktory sme ju za peniaze z nasich desiatkov kupili.
Aj kvoli pracke, aj kvoli inemu, ale hlavne kvoli Panovi Jezisovi, sme boli castymi hostami nielen tejto rodiny. V tejto rodine bolo spinave pradlo vsade. Popohadzane ako mokre v byte potuchlo a tak tam bolo nedychatelne. Jedno z deti, 11-rocny Danielko lezi stale v nemocnici v Bratislave s tazkym ochorenim pecene.
Pri nedelnej navsteve /vcera bola posledna navsteva/ najmensie babatko spalo v kociku. Maminka Romka, nasa Andrejka, si vybehla von, niekedy sa nevrati aj cele hodiny. Deti su najviac vonku. Babatko Natalka v kociku pomrnkavalo a tak som ho sla pozriet. Ked ma uvidelo, zacalo zalostne plakat, co som nepredpokladala, nakolko sa minule na mna velmi pekne tato malicka usmievala. Ten plac bol skoro desivy. A tak som babatko na Bozi pokyn zdvihla z kocika. Vtedy na mna padla hroza: babatko nemalo plienky a cele lezalo vo vykaloch. Aj deka pod nim v asi desatcentimetrovej hrubke bola cela premocena skrz naskrz, aj vrchna perinka…. pri hlavicke malo podhodenu flasku, pochopila som, ze sa mu da plna a ak mu spadne o kusok dalej od hlavicky, ma smolu a bude hladne ci smadne. Jej o nieco starsia sestricka prisla domov, sla si sama /bolo nedela 12.00/ natriet chlebik a to tak, ze si dala vedro ku chladnicke, namahavo si ju otvorila, namazala si chlieb, ktory si predtym sama "odlomila" ci odrezala ramou a kapiovou salamou. O obede sa nechyrovalo, este ani raz som nenasla nasu gazdinu varit alebo nevidela stopy po vareni. Ked som si Natalku zobrala na ruky, usmiala sa na mna tak nadherne, akoby v nej bol sam Pan Jezis. Na tu chvilu v zivote nezabudnem. Avsak dodnes ma tato chvila aj boli a myslim, ze tak skoro ani nepreboli. Mladsia sestricka mi doniesla z nahadzanej haldy cisteho pradla nejaku kosielku a nakazala som inej jej sestricke, aby sla kupit okamzite pampersky. Samozrejme za nase peniaze. Aj keby nebolo pampersiek a ani plienok, da sa dat predsa dietatku obycajna sucha latka, aby nemuselo takto trpiet. To by som dala k dnesnym televiznym reklamam na pampersky ako pridavok, mozno specialne pre romske zeny, ktore sice telku maju stale zapnutu a to vybornu telku, vlastne kino alebo pre ine zeny v podobnej situacii.
Minuly tyzden bol u nas riaditel vsetinskej diakonie, ktory sa venuje aj Romom, bol u nas dva dni aj so svojou nevlastnou dcerkou, Romkou Renatkou. Renatka ma 26 rokov, bola vychovavala striedavo v detskom domove a striedavo v krestanskej rodine tohoto pana riaditela. Pracuje v Prahe v Tescu, je veduca niekolkym zamestnancom, je cistotna, pracovita, slobodna a bez zavazkov. Isto iste to nebola nahoda, ze prave v tomto case som videla tento povzbudzujuci priklad mladej romskej zeny. Nie som za odlucenie romskych deti od ich maminiek, ale tento priklad je mementom. Renatkina maminka zije v nejakej kolonii dodnes, Renatka ma okolo dvadsat surodencov, ktorych ani nepozna a myslim si, ze je so svojim zivotom spokojna. Takze to, ze ju maminka po porode odmietla, bolo pre nu na dobre.
Nasa Andrejka, ktora caka jedenaste babatko, zasite nema vela priestoru a sily. Chapem ju. Nie raz mi hovori, ako ma tie deti rada. Avsak laska tu je tazko definovatelna. Velmi tazko. Keby nie Pana Jezisa, v zivote takuto lasku nechapem. Napriek vsetkym hriechom a inemu, stale zapasime a chceme takymto maminkam, ockom a detom priniest Pana Jezisa a Jeho zachranu. Jej maminka Irenka bola rovnako mnohodetna a prepacte mi teraz, aj rovnako necistotna, rovnako nestarostliva. Aj ked, niekedy sme nasli u Andrey sediet inu Romku, ktora je starsia pani, unika jej moc, neumyva sa a tak zapacha a Anrea jej da najest a napit.
Isto iste nie nahodou sa stala ta zla vec s Natalkou, s malym romskym dievcatkom. Stala sa preto, aby mi /nam/ Pan Jezis ukazal, kde zacina cesta napravy u Romov. Zacina u babatka. Ak sa jej mama nenauci o nu starat, ak je o Natalku a samozrejme aj o ostatne deti nepostarane.
A tu niekde by mala zacat misia, okrem Lasky Bozej a Jeho Lasky priniest a chodit do tychto rodin a ucit ich rozoznavat doslova spinave od cisteho, vysvetlit, co ktore znamena.
Pochopila som uz davno, ze toto nie je pozehnanie, co oni ziju. Duchovne je to tiez nedobre. Romovia vela kradnu a su casto okultisti.
Niektore Romky su sikovnejsie, tak to nazvem, niektore nie. V globale je vsak vysledkom bieda a spina.
Vcera bola schodza aj za ucasti pracovnika vlady SR na Mestskom urade v Ziline. Navrh je, aby sa okrem ineho stanovil nejaky ten vybrany vajda /tato kolonia ziadneho nastastie nema, stacia aj ti uzernici, ktorych nikto na tejto rade ani len nespomenul/ a ten komunikoval s mestom a staral sa o Romov. Prisli tam aj Ti "lepsi Romovia" Prisli na tuto schodzu, lebo chcu pomoct svojim vlastnym. Keď som ich videla, spomenula som si na roky v Bratislave, kde po parkoch posedavali silne Romky, oblecene v pestrom odeve, zdobene mnohym zlatom, muzi v bielych koseliach….ano, jeden z nich aj jednemu z poslancov navrhol, zeby tuto pracu rad robil a zeby mu aj dal taku peknu kancelariu, aj s kupelnou ci dokonca spalnou a samozrejme s bielou sekretarkou. Tak poviem Vam, ze mam rada ludi, ale tu vychytralost tychto Romov nenavidim, ako kazdu vychytralost.
Tym, mozno tym, ze som bola ako doverciva a velakrat som na to doplatila a bola som mnohymi ludmi oklamana, Pan Jezis ma naucil trosku sa zorientovat v ludoch. Podobne ako dieta, ked sa uci chodit. Popada a potom uz chodi. Mozno ti vsetci vcerajsi hostia rady na mestskom urade a vsetky tie obcianske zdruzenia, ktore sluzia Romom /bolo ich tam vyse 20 len pre tuto kolonku/ potrebuju prejst podobnou skusenostou. Ja vsak mam vazne obavy, ze tito "lepsi" Romovia by tym svojim nepomohli ani nahodou. Ani jeden z nich nepracuje. Vsetci velmi dobre vyzeraju. Su vsak v mnohych pripadoch na invalidnom dochodku. Mam velku bazen pred Panom Jezisom posudzovat niekoho za invalidny dochodok, avsak tu mi je do placu, lebo sa s nimi stretavam osobne, poznam ich zivoty. A viem, co stoji robota, viem, ako sa citi unaveny clovek, ved to som niekedy ja. A tak som velmi zosmutnela a vravim toto vsetko Panovi Jezisovi a prosim o modlitby aj Vas, bratia a sestry. Ak by mali tito nasi biedni Romovia z kolonky byt ako ti lepsi Romovia, co boli na schodzi, teda ak by mali byt slusne povedane "vychytrali", tak lutujem co i len jednu jedinu moju navstevu romskej kolonie. Samozrejme je to obrazne povedane, pretoze nad tym vsetkym je moja /nasa/ Laska k Panovi Jezisovi a ani ta nie je celkom moja…. a tym, co miluju Pana Jezisa vsetky veci sluzia na dobre.
No prosime teraz Pana Jezisa, ked nam toto vsetko a aj ine odokryl, nechcem to tu vsetko rozpisovat, lebo je toho skutocne velmi vela, aby nam ukazal, co mame hovorit, co mame robit, ako milovat a comu povedat "nie".
Velmi tuzim/e po tom, aby aj tu prijali vsetci Pana Jezisa a aby sme sa spolocne mohli tesit, ze sa romske peklo zmeni alebo uz zmenilo na nebesku zahradu.
Co sa tyka pracky, to este pravdepodobne chvilku potrva, aby plnila svoju funkciu, prosime o modlitby, aby nasi milovani, pracku nepredali alebo nerozobrali, ale aby skutocne sluzila na ten ucel, na ktory sme ju za peniaze z nasich desiatkov kupili.
Aj kvoli pracke, aj kvoli inemu, ale hlavne kvoli Panovi Jezisovi, sme boli castymi hostami nielen tejto rodiny. V tejto rodine bolo spinave pradlo vsade. Popohadzane ako mokre v byte potuchlo a tak tam bolo nedychatelne. Jedno z deti, 11-rocny Danielko lezi stale v nemocnici v Bratislave s tazkym ochorenim pecene.
Pri nedelnej navsteve /vcera bola posledna navsteva/ najmensie babatko spalo v kociku. Maminka Romka, nasa Andrejka, si vybehla von, niekedy sa nevrati aj cele hodiny. Deti su najviac vonku. Babatko Natalka v kociku pomrnkavalo a tak som ho sla pozriet. Ked ma uvidelo, zacalo zalostne plakat, co som nepredpokladala, nakolko sa minule na mna velmi pekne tato malicka usmievala. Ten plac bol skoro desivy. A tak som babatko na Bozi pokyn zdvihla z kocika. Vtedy na mna padla hroza: babatko nemalo plienky a cele lezalo vo vykaloch. Aj deka pod nim v asi desatcentimetrovej hrubke bola cela premocena skrz naskrz, aj vrchna perinka…. pri hlavicke malo podhodenu flasku, pochopila som, ze sa mu da plna a ak mu spadne o kusok dalej od hlavicky, ma smolu a bude hladne ci smadne. Jej o nieco starsia sestricka prisla domov, sla si sama /bolo nedela 12.00/ natriet chlebik a to tak, ze si dala vedro ku chladnicke, namahavo si ju otvorila, namazala si chlieb, ktory si predtym sama "odlomila" ci odrezala ramou a kapiovou salamou. O obede sa nechyrovalo, este ani raz som nenasla nasu gazdinu varit alebo nevidela stopy po vareni. Ked som si Natalku zobrala na ruky, usmiala sa na mna tak nadherne, akoby v nej bol sam Pan Jezis. Na tu chvilu v zivote nezabudnem. Avsak dodnes ma tato chvila aj boli a myslim, ze tak skoro ani nepreboli. Mladsia sestricka mi doniesla z nahadzanej haldy cisteho pradla nejaku kosielku a nakazala som inej jej sestricke, aby sla kupit okamzite pampersky. Samozrejme za nase peniaze. Aj keby nebolo pampersiek a ani plienok, da sa dat predsa dietatku obycajna sucha latka, aby nemuselo takto trpiet. To by som dala k dnesnym televiznym reklamam na pampersky ako pridavok, mozno specialne pre romske zeny, ktore sice telku maju stale zapnutu a to vybornu telku, vlastne kino alebo pre ine zeny v podobnej situacii.
Minuly tyzden bol u nas riaditel vsetinskej diakonie, ktory sa venuje aj Romom, bol u nas dva dni aj so svojou nevlastnou dcerkou, Romkou Renatkou. Renatka ma 26 rokov, bola vychovavala striedavo v detskom domove a striedavo v krestanskej rodine tohoto pana riaditela. Pracuje v Prahe v Tescu, je veduca niekolkym zamestnancom, je cistotna, pracovita, slobodna a bez zavazkov. Isto iste to nebola nahoda, ze prave v tomto case som videla tento povzbudzujuci priklad mladej romskej zeny. Nie som za odlucenie romskych deti od ich maminiek, ale tento priklad je mementom. Renatkina maminka zije v nejakej kolonii dodnes, Renatka ma okolo dvadsat surodencov, ktorych ani nepozna a myslim si, ze je so svojim zivotom spokojna. Takze to, ze ju maminka po porode odmietla, bolo pre nu na dobre.
Nasa Andrejka, ktora caka jedenaste babatko, zasite nema vela priestoru a sily. Chapem ju. Nie raz mi hovori, ako ma tie deti rada. Avsak laska tu je tazko definovatelna. Velmi tazko. Keby nie Pana Jezisa, v zivote takuto lasku nechapem. Napriek vsetkym hriechom a inemu, stale zapasime a chceme takymto maminkam, ockom a detom priniest Pana Jezisa a Jeho zachranu. Jej maminka Irenka bola rovnako mnohodetna a prepacte mi teraz, aj rovnako necistotna, rovnako nestarostliva. Aj ked, niekedy sme nasli u Andrey sediet inu Romku, ktora je starsia pani, unika jej moc, neumyva sa a tak zapacha a Anrea jej da najest a napit.
Isto iste nie nahodou sa stala ta zla vec s Natalkou, s malym romskym dievcatkom. Stala sa preto, aby mi /nam/ Pan Jezis ukazal, kde zacina cesta napravy u Romov. Zacina u babatka. Ak sa jej mama nenauci o nu starat, ak je o Natalku a samozrejme aj o ostatne deti nepostarane.
A tu niekde by mala zacat misia, okrem Lasky Bozej a Jeho Lasky priniest a chodit do tychto rodin a ucit ich rozoznavat doslova spinave od cisteho, vysvetlit, co ktore znamena.
Pochopila som uz davno, ze toto nie je pozehnanie, co oni ziju. Duchovne je to tiez nedobre. Romovia vela kradnu a su casto okultisti.
Niektore Romky su sikovnejsie, tak to nazvem, niektore nie. V globale je vsak vysledkom bieda a spina.
Vcera bola schodza aj za ucasti pracovnika vlady SR na Mestskom urade v Ziline. Navrh je, aby sa okrem ineho stanovil nejaky ten vybrany vajda /tato kolonia ziadneho nastastie nema, stacia aj ti uzernici, ktorych nikto na tejto rade ani len nespomenul/ a ten komunikoval s mestom a staral sa o Romov. Prisli tam aj Ti "lepsi Romovia" Prisli na tuto schodzu, lebo chcu pomoct svojim vlastnym. Keď som ich videla, spomenula som si na roky v Bratislave, kde po parkoch posedavali silne Romky, oblecene v pestrom odeve, zdobene mnohym zlatom, muzi v bielych koseliach….ano, jeden z nich aj jednemu z poslancov navrhol, zeby tuto pracu rad robil a zeby mu aj dal taku peknu kancelariu, aj s kupelnou ci dokonca spalnou a samozrejme s bielou sekretarkou. Tak poviem Vam, ze mam rada ludi, ale tu vychytralost tychto Romov nenavidim, ako kazdu vychytralost.
Tym, mozno tym, ze som bola ako doverciva a velakrat som na to doplatila a bola som mnohymi ludmi oklamana, Pan Jezis ma naucil trosku sa zorientovat v ludoch. Podobne ako dieta, ked sa uci chodit. Popada a potom uz chodi. Mozno ti vsetci vcerajsi hostia rady na mestskom urade a vsetky tie obcianske zdruzenia, ktore sluzia Romom /bolo ich tam vyse 20 len pre tuto kolonku/ potrebuju prejst podobnou skusenostou. Ja vsak mam vazne obavy, ze tito "lepsi" Romovia by tym svojim nepomohli ani nahodou. Ani jeden z nich nepracuje. Vsetci velmi dobre vyzeraju. Su vsak v mnohych pripadoch na invalidnom dochodku. Mam velku bazen pred Panom Jezisom posudzovat niekoho za invalidny dochodok, avsak tu mi je do placu, lebo sa s nimi stretavam osobne, poznam ich zivoty. A viem, co stoji robota, viem, ako sa citi unaveny clovek, ved to som niekedy ja. A tak som velmi zosmutnela a vravim toto vsetko Panovi Jezisovi a prosim o modlitby aj Vas, bratia a sestry. Ak by mali tito nasi biedni Romovia z kolonky byt ako ti lepsi Romovia, co boli na schodzi, teda ak by mali byt slusne povedane "vychytrali", tak lutujem co i len jednu jedinu moju navstevu romskej kolonie. Samozrejme je to obrazne povedane, pretoze nad tym vsetkym je moja /nasa/ Laska k Panovi Jezisovi a ani ta nie je celkom moja…. a tym, co miluju Pana Jezisa vsetky veci sluzia na dobre.
No prosime teraz Pana Jezisa, ked nam toto vsetko a aj ine odokryl, nechcem to tu vsetko rozpisovat, lebo je toho skutocne velmi vela, aby nam ukazal, co mame hovorit, co mame robit, ako milovat a comu povedat "nie".
Velmi tuzim/e po tom, aby aj tu prijali vsetci Pana Jezisa a aby sme sa spolocne mohli tesit, ze sa romske peklo zmeni alebo uz zmenilo na nebesku zahradu.
Katucke info: v romskej kolonii v Ziline, ktora je sucastou mesta Zilina .Vlak ide priamo cez kolonku, kto cestujete vlakom cez Zilinu, smerom z Bratislavy, vlastne kolonkou prechadzate ako prvou castou Ziliny. Prosim, zehnajte, v mene Pana Jezisa Jeho spasu, zachranu a milost tejto oblasti, vsetkym jej obyvatelom, zehnajte jej uzdravenie a ocistenie, prosim aj z vlaku mozete tuto oblast pozehnat.
V kolonii je 89 bytov, s priblizne 400 najomnikmi. Dlh na jeden byt je priblizne 50 tis. Sk. My /manzel a ja/ sa pozname osobne s priblizne 50 Romami, z videnia takmer so vsetkymi.
S Laskou Pana Jezisa
adriana