1M 3:8-12 Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.
Len čo ľudia spáchali hriech, začali sa cítiť vinní za to, ako vyzerajú. To však nemuseli. Veď boli stvorení na Boží obraz…
Na druhej strane však necítili vinu za svoj skutočný priestupok: „Vieme to zdôvodniť, tak čo?!“.
Skutočným dôvodom pádu bola prevrátená viera. Prestali dôverovať Bohu a začali hadovi. Prevrátená viera viedla ku prevráteniu celého života, celého myslenia, celého cítenia.
A čo my? Obrátili sme sa späť? Odpoveď na túto otázku nájdeme aj vo svojom chápaní viny. Tá môže byť skutočná, ak porušíme skutočné Božie zákony. Napríklad, keď niečomu dávame prednosť pred Ním. V Biblii čítame, že lakomstvo je modloslužbou. To znamená, že človek, ktorý sa spolieha na peniaze, že sú najdôležitejšie a zabezpečia mu to najlepšie, vlastne neverí Bohu, ktorý je naozaj najdôležitejší a naozaj môže urobiť s našim životom, čo chce. Lukáš 12:15-21 končí slovami: „Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu.“
Všimnite si, že ľudia obyčajne nemajú výčitky kvôli svojmu workoholizmu, či koníčkom, ktoré im zapĺňajú väčšinu času. Pýcha na vlastné úspechy dokáže zakryť varovné signály Ducha.
Na druhej strane kvôli veciam, ktoré vôbec nevyšli od Pána pánov sa dokážeme úplne rozzúriť na druhých, či seba. Myslím, že nie je náhodou, že ma tieto slová napadli práve pred Vianocami.
Kristov Otec sa musí pozerať, ako ľudí vôbec netrápi, že oslavy narodenín Jeho Syna prežívajú mnohí bez intímneho vzťahu s Ním. Pritom Ježiš od nás nevyžaduje žiadne hrozné naháňanie sa a trápenie kvôli Nemu. Naopak – ponúka radosť a šťastie, ktoré trvajú na veky.
Lukáš 10:38 Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta. Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.
Kopa „povinných“ jedál najprv privedie na pokraj zúfalstva matky rodín, ktoré sa na štedrý večer zrútia a deťom uštedria iba zopár nahnevaných slov. No a po pár dňoch zoberie radosť všetkým pri pohľade na váhu…
A to sme ešte nehovorili o čarodejníckych tradíciách, ktoré Pán nenávidí z celého srdca. Asi tak, ako manžela poteší milenec vo vlastnej spálni. Cítia sa ľudia za takéto veci vinní? Naopak, mnohí sa trápia, či hnevajú, ak sa im čosi z toho nepodarí…
Myslím, že teraz si niektorí ťukáte na čelo: „Čo tento blbne?!“
Skúste sami otvoriť Bibliu s vierou a s prosbou, aby vás Duch Svätý viedol. Skúste skúmať o čo vlastne Pánovi stvorenia a teda aj nás vlastne ide. Čo cíti, čo prežíva, ako zareaguje, keď raz prestane zhovievať… Isteže, žijeme milosťou, ale kto ju zneužije namiesto toho, aby sa ňou nenechal viesť k dobru… Skúste sami zistiť, k čomu vlastne smeruje.
Ešte si musíme dať jednu dôležitú otázku: „Čo s vinou?“
Pokiaľ ide o tú falošnú, liek je jasný. Spoznajme Boha a naozaj Mu uverme. Uveriť Bohu znamená aj to, že uznáme Jeho božstvo, Jeho rozhodovanie o tom, čo je naozaj dobré a zlé. Tiež máme uveriť Jeho láske. On nie je malicherný výmyselník. Nechce klásť na ľudí jarmo, ktoré sa nedá uniesť (Skutky 15:10). Naopak, ponúka to svoje, do ktorého je zapriahnutý, aby sme našli odpočinutie. (Matúš 11:28-29)
A čo s vinou, ktorá je skutočná? Na ňu je liekom pokánie. Ako išiel márnotratný syn za Otcom a vyznal Mu hriech, musíme aj my ísť na svetlo Božie, to znamená dovoliť pravde Božieho slova a Ducha Svätého, aby nás presvedčila a usvedčila.
Znamená to aj ísť v láske, aby nás viedla. Potom prijať vierou, že Pán Ježiš prelial krv práve za nás, že trpel za moju vinu. Musíme byť vďační, že tak trpel, aby sme mohli byť čistí. A tá vďaka nás vyvedie z konania zla.
1 Ján 1:7 Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.