Ku Božiemu trónu sa blížila duša v záchvevoch strachu: „Určite je to prísny a zlý pán, čo vyžmýka žatvu aj tam, kde nesial! Ktovie čo urobí so mnou!“
„Mýliš sa, zlo vo mne chýba“ – odpovedal Najvyšší na nevypovedanú otázku: „Dokonca som plný absolútneho dobra.“
„Takže ku nám necítiš nenávisť ani chlad?“
„Naopak! Milujem vás. Či nevieš, že som prostredníctvom Syna znášal utrpenie, aby som ľudí pritiahol ku sebe, do záchrany? Som láska!“
Duša sa prekvapene vystrela: „Teda aj plníš želania?“
„Mýliš sa, zlo vo mne chýba“ – odpovedal Najvyšší na nevypovedanú otázku: „Dokonca som plný absolútneho dobra.“
„Takže ku nám necítiš nenávisť ani chlad?“
„Naopak! Milujem vás. Či nevieš, že som prostredníctvom Syna znášal utrpenie, aby som ľudí pritiahol ku sebe, do záchrany? Som láska!“
Duša sa prekvapene vystrela: „Teda aj plníš želania?“
„Áno – o čo žiadajú. Vlastne ani nemusia, lebo vnímam, po čom vnútro dychtivo prahne!“
„Teda!“ – vykríkla duša radostne: „Aj mne splníš prosbu?“
„Samozrejme!“ – odvetil Stvoriteľ: „Plním túžby, ktorých je srdce plné! Vždy si chcela byť čo najďalej od toho Róma, čo začal chodiť do vášho kostola. A vždy si túžila, nech ťa neotravuje ten horlivejší kresťan, čo všetkým zobúdzal svedomie a tak ti lezie na nervy. Vždy si sa dištancovala od menej horlivých a ľudí, čo nepestovali zbožnosť ako Ty. Vždy ti bolo nepríjemné počúvať tých, čo Ma chválili inou hudbou, ako sa páči Tebe…“
Dušu až striaslo nenávisťou a opovrhnutím, tak skríkla: „Áno, nech som ďaleko od nich! Ukáž mi cestu!“ „Tam!“ – odpovedal nebeský Otecko a duša nabrala takú rýchlosť smerom od neba, že si nestihla všimnúť hlboký smútok v Jeho hlase.
„Teda!“ – vykríkla duša radostne: „Aj mne splníš prosbu?“
„Samozrejme!“ – odvetil Stvoriteľ: „Plním túžby, ktorých je srdce plné! Vždy si chcela byť čo najďalej od toho Róma, čo začal chodiť do vášho kostola. A vždy si túžila, nech ťa neotravuje ten horlivejší kresťan, čo všetkým zobúdzal svedomie a tak ti lezie na nervy. Vždy si sa dištancovala od menej horlivých a ľudí, čo nepestovali zbožnosť ako Ty. Vždy ti bolo nepríjemné počúvať tých, čo Ma chválili inou hudbou, ako sa páči Tebe…“
Dušu až striaslo nenávisťou a opovrhnutím, tak skríkla: „Áno, nech som ďaleko od nich! Ukáž mi cestu!“ „Tam!“ – odpovedal nebeský Otecko a duša nabrala takú rýchlosť smerom od neba, že si nestihla všimnúť hlboký smútok v Jeho hlase.
Ján 3:19 A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.