Naša krajina je chorá. Prichádzajú správy o ľuďoch, ktorí sa nakazili vírusom. Modlime sa za nich. Boh im môže pomôcť. Možno priamo, možno cez lekárov.
Chorí sme však aj inak. Lietajú obvinenia, nadávky, bezhlavé útoky. A to práve v čase, keď by sme sa mali zomknúť. Nie, nechcem vám vnucovať, koho voliť. Ani sám neviem, ako sa rozhodnem, keď k voľbám príde. Ale máme pomáhať blížnemu svojmu, aj keď je to politik. Či už opozičný, alebo koaličný. Chápať sa trochu… Sme chorí na nenávisť.Modlime sa, nech sme uzdravení z tejto nemoci srdca, ktorá je horšia, než covid, lebo zasahuje viac ľudí a berie život, hoci z nej márnice nie sú na prvý pohľad preplnené. Na prvý pohľad.
A úplne za všetkým je choroba najťažšia – pomýliť si Boha s človekom. Už prvý hriech bol o tom – chceme byť ako Boh. Bohom je ten môj politik a tých druhých budem ubíjať aj keď robia dobre.Ja som Boh a kto ma bude k niečomu nútiť, ten uvidí…Ja som vo svojich očiach bohom, keď mi chýba pokora…
Modlime sa za uzdravenie tohto zla, ktoré ničí najviac…
2K4:16-18 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.