Vytrhol ma v deň súženia

Žalm 50. 15 Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať.

Toto je svedectvo o tom, ako som  v dni súženia hľadala pomoc u Pána. Volala som na Neho a On ma vypočul a vytrhol ma. Chcem Ho oslavovať a ďakovať Mu lebo je toho hoden.

Bolo to snáď 10, možno aj viac rokov dozadu, čo som začala pociťovať ťažkosti s dýchaním. S rokmi sa to stále zhoršovalo. Čoraz viac som sa zadýchavala. Spočiatku to bolo pri chôdzi po schodoch, neskôr  aj po rovine, nakoniec už aj pri chôdzi doma v byte. Lekári mi nevedeli stanoviť správnu diagnózu. Pokúšali sa ma liečiť na všelijaké možné choroby, no nakoniec vždy zistili, že to nebola správna diagnóza a ja som sa mala stále horšie.
 

Nakoniec som si vybavila vyšetrenie v jednej Bratislavskej nemocnici. Tam mi zistili, že mám zrasty v priedušnici, kde som mala už len veľmi uzunký priestor na dýchanie. Hneď ma objednali na operáciu.
 
Keď ma manžel priviezol do nemocnice, tak som bola z tej operácie veľmi vystrašená. Začala som sa modliť k Pánu Ježišovi, aby ma povzbudil a upokojil. Na to som si otvorila Bibliu a čítala som toto slovo Božie:

Izaiáš 55. 11-13 Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. Vskutku, s radosťou vyjdete a v pokoji vás povedú; vrchy a kopce vypuknú pred vami v jasot a všetky stromy budú tlieskať. Miesto tŕnia vyrastie cyprus, miesto hložia vyrastie myrta. Bude to na chválu Hospodinu a ako večné, nezničiteľné znamenie. 

Tomuto slovu som uverila a prijala som ho, ako zasľúbenie od Boha pre mňa, že sa uzdravím a že všetko dobre dopadne.
Lekárov som tam nepoznala, preto som si ani nikoho na operáciu nevybavovala, ale prosila som Pána a zverila som sa do Jeho rúk. A Pán bol naozaj so mnou, On mi vybral toho najlepšieho pre moju diagnózu. 

Keď som sa po operácie prebudila, zistila som, že mám v hrdle kanylu. Povedali mi, že je to zatiaľ len dočasná na 4-5 týždňov, kým sa mi zrastú jazvy a potom sa uvidí, či dostanem stálu kanylu,  alebo budem bez nej. Taktiež mi povedali, že operácia bola vážna, ale sa podarila. No že pri týchto operáciách sa stáva, že tie zrasty v priedušnici narastú znova, alebo tam narastie granulát (divé mäso).
Okrem tejto nepriaznivej prognózy som prešla tam v nemocnici,  potom aj doma,  rôznymi ťažkosťami, ktoré boli pre mňa veľkou skúškou viery. Ale ja som verila a stále som sa držala toho slova, ktoré som od Pána dostala.

Bolo to v sobotu dva a pol týždňa po operácii, bola som doma. Kanyla sa mi upchala, nedala sa vyčistiť, ani odsať a ja som sa začala dusiť. Prosila som  Pána Boha o pomoc. 

Vedela som, že toto je len ďalšia skúška, ktorú musím vydržať. Manžel ma bral večer do Bratislavy do nemocnice. Tam mal službu jeden mladý pán doktor, ktorý po telefonickej konzultácii s pánom profesorom, ktorý ma operoval, mi išiel vybrať upchatú kanylu. Ešte s jedným lekárom začali tipovať, koľko tam budem  mať asi granulátu. Tipli si, že asi na 85 %. Už tam mali pre mňa prichystanú novú kanylu, ktorú dávajú pacientom na stálo. Jej použitie záležalo od toho, ako sa budem cítiť a aké budú výsledky.
 
Po úspešnom odstránení kanyly som sa cítila veľmi dobre, nemala som žiadne ťažkosti pri dýchaní, tak mi novú kanylu ani nemuseli nasadiť. Po bronchoskopickom vyšetrení zistili, že v priedušnici nemám žiadne zrasty a ani divé mäso.
To bol najšťastnejší deň v mojom živote. Vedela som, že Pán Ježiš ma uzdravil. On keď niečo robí, tak to robí dokonale. Lekári, ktorý mali účasť na mojej operácii a vyšetreniach sa tomu čudovali a pokladali ma za výnimočný prípad, akých je málo.

Aspoň som im mohla svedčiť, že lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje. Lebo lekári urobia všetko pre každého pacienta. Dajú dostupné lieky, infúzie, odvedú rovnakú prácu a jeden pacient sa uzdraví a iný nie. Je to Božia milosť.

Keď ma manžel bral domov z nemocnice, tak ma naozaj odvádzal v pokoji. Vedela som, že som zdravá. A na potvrdenie biblického textu, že všetky stromy budú tlieskať, v ten deň fúkal veľmi silný vietor a všetky stromy pôsobili dojmom, akoby tlieskali.

Ďakujem Pánovi Ježišovi, že aj za mňa prelial svoju krv a skrze jeho rany som bola uzdravená. Ďakujem Mu že je verný, čo On sľúbi to aj splní. Ďakujem Pánu Bohu, že nám dal toľko zasľúbení. Veď je ich plná Biblia. Len ich musíme z vierou prijať.

Ja som nad tým rozmýšľala a skúšala som si to biblicky vysvetliť, prečo  u niektorých pacientov nastala recidíva? Prečo som ja mala takúto vážnu chorobu, že som skoro prišla o život?

 
2 Mojžišova 20. 12: Božie prikázanie znie: Cti si otca svojho a matku svoju, aby si dlho žil na zemi.
 
Nie je tam napísané, cti si otca a matku, keď sú dobrí, spravodliví a dokonalí.
 
Rímskym 6. 23 Lebo odmena za hriech je smrť, ale božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši.
 
Musela som si priznať, že ja som si nie vždy ctila svojich rodičov tak, ako to pán Boh  žiada. Moji rodičia sú už dávno nebohí. Už sa im neviem ospravedlniť a ani nič zmeniť. Ale ja som toto vyznala ako hriech a uverila, že Pán Ježiš mi odpustil.

Toto svedectvo som napísala na Pánovu slávu a chválu a preto, aby ste sa poučili z mojich chýb.
 

This entry was posted in Svedectvá and tagged , , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *