Poznáte to?… Myšlienky sa tlačia do hlavy ako besné a nedajú sa zastaviť.
„Ale veď som kresťan, takéto niečo mi predsa nemôže prísť na rozum!“ – trochu zdesene si povieme: „Ja sa nechcem hnevať na blížnych, nechcem byť súdený ako vrah.“
Snažíme sa myslieť na niečo iné, ale akosi sa nedá. Temné vety sa preháňajú hlavou a cítime, ako sa z nás stráca sila a radosť zo života. Samozrejme, dobrý Boh nám odpustí aj toto. Môžeme sa z toho tešiť, ale život presýtený hriechom akosi nechutí… Navyše, človek plný horkosti stráca čosi dôležité:
1Kor 3:1 Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. 2 Mliekom som vás kŕmil, nie tvrdým pokrmom, lebo by ste ho neboli mohli zniesť, ba ešte ani teraz nemôžete, 3 lebo ste ešte telesní, keď sú žiarlivosť a sváry medzi vami. Či nie ste telesní a nestýkate sa príliš ľudsky?
Čo s tým? Vlastnou silou sa nedá. Človek, ktorý sa spolieha na seba ostáva oddelený od dobrého Zdroja. Riešením je obrátiť sa nahor. Ku Kristovi, ktorý nás tak draho kúpil. Sme Jeho, len máme slobodu. Dokonca slobodu odtúlať sa. A práve vtedy keď túto slobodu takto hlúpo zneužijeme, ostávame nechránení.
Tak povedzme:
„Prehlasujem, že patrím Kristovi. Moja hlava, moja myseľ Mu patrí a podlieha. Vyhlasujem, že iba On má na ňu právo. Odovzdávam mu svoje vnútro, aby ho vyčistil a oslobodil.“
Ak sme úprimní, výsledok prichádza okamžite. Okamžite získavame späť slobodu od toho temna. Slobodu žiť láskou. Láskou Kristovou.
Keď z našej mysle odídu sváry a závisť, príde skutočné poznanie, začneme chápať život viac.