Som presvedčený, že každý kresťan, čo číta Bibliu pozná Božie zasľúbenie: „Dám vám všetko, o čo budete prosiť.“ Život nás však učí niečo iné. Málo našich prosieb sa vyplní. Je Biblia chybná, alebo my zabúdame čítať všetko, čo je v nej napísané? Dnes sa pozrieme na niekoľko veršov z Mareka 11:
22-24 Ježiš im však odpovedal: Majte vieru v Boha! Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať.
Prvý problém je vo viere. Väčšina ľudí si povie: „Verím, že je Boh, tak idem vyskúšať, či to zasľúbenie funguje.“ – ale to je chyba. Nestačí veriť ŽE je Boh. Kralický preklad znie: „Mějte víru Boží.“, Roháčkov tiež. Samotná Biblia tam nemá slovko „v“. Ide naozaj o to, aby sme boli zjednotení s Bohom. Aby sme vyciťovali, čo On má rád a vierou to prijali.
Ako však byť zjednotený s Bohom? Na to odpovedia ďalšie verše.
25 A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach. 26 Ale ak vy neodpustíte, ani vám neodpustí previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.
Samotné odpustenie nestačí ku splynutiu s nebeským Otcom, ale bez neho to proste nejde. Bez neho nemôže brať Stvoriteľ naše modlitby vážne. Veď by sme Mu všetko zničili. Rozosievali by sme kliatby a zlobu, pretože naše prosby by boli podfarbené nenávisťou ku blížnym.
Naozaj, takým horkým a zničujúcim ústam predsa múdry Pán sveta nemôže dať moc. Preto odpúšťajme. To znamená modlime sa za tých, čo nás prenasledujú a žehnajme tým, čo nás preklínajú.
Potom zažijeme veľa naplnených prosieb. A hlavne, nespoliehajme sa na svoju silu a lásku, že sa nám to podarí, ale prosme Ducha Svätého, nech rozlieva svoju lásku v našich srdciach (R 5:5) a nech nás vedie a posilňuje.