2 Peter 2:6-8 Odsúdil aj mestá Sodomu a Gomoru, obrátil ich na popol, a tak ukázal výstražný príklad bezbožníkom v budúcnosti; 7 ale vytrhol spravodlivého Lóta, utrápeného výstredným počínaním nemravníkov, 8 lebo tento spravodlivý, kým prebýval medzi nimi, deň čo deň sa trápil vo svojej spravodlivej duši pre bezbožné skutky, ktoré videl a počul.
Neviem, či tento Abrahámov synovec rozprával o Bohu, alebo nie. Ba predsa, jedna zmienka by sa našla. Na poslednú chvíľu sa snažil presvedčiť svojich zaťov, aby s ním vyšli zo Sodomy, lebo sa blíži Boží trest. Odpoveďou bol len výsmech. Škoda… (Genesis 19:14)
Ešte väčšou škodou je, že sa mu nepodarilo priviesť ku spravodlivosti aspoň deväť ľudí. Abrahám sa tak snažil zachrániť skazené mestá, že vyprosil u Stvoriteľa milosť, ak v nich bude aspoň povestných desať spravodlivých. (1 Mojžišova 18:22 a ďalej)
Mnohí vyčítajú patriarchovi, že nejednal až po jedného, ale Boží človek vie vycítiť, kedy sa už nedá ísť ďalej, navyše:
Príslovia 16:9 Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.
Iste sa pýtame, prečo dobrý a láskavý Boh sám nedal milosť kvôli jednému dobrému človeku? Som presvedčený, že zlé prostredie by strhlo aj toho spravodlivého. Možno sú potrební desiati, aby bola šanca na záchranu.
Lót však už nemal dosť spravodlivosti ani pre svoju rodinu. Manželka umrela na polceste. Dcéry síce vytiahol z pekla ničenia, ale tie miesto pokánia opili a zneuctili otca. Prečo? Lebo im nedal nádej vo všemocného Boha, ktorý by sa postaral o ženícha.
Možno v tom bol problém. Spravodlivosť bez radostnej nádeje dokáže iba utrápiť. Ako sme na tom my? Chodíme do kostola, robíme predpísané skutky, odriekame Vyznanie viery a… A? A žijeme radosťou z Krista, zo stvorenia, Z Božej moci, ktorá zachraňuje a dáva tak veľa? Prenášame tú radosť na iných, alebo končíme pri utrápených rečiach?