Dali sme začiatkom leta v našom byte urobiť nové okná. Tešili sme sa z nich. Ani nie o týždeň som však manipulovala so šnúrkou na sťahovanie žalúzie tak nešikovne, že sa mi ju podarilo roztrhnúť. Cítila som sa v tom momente mizerne zo svojej nešikovnosti, ale i z pomyslenia na môjho manžela. Ako mu vysvetlím, že som už stihla zničiť takú drahú vec.
Obe časti šnúrky som rýchlo zastrčila do drážky na okne , ani mi nenapadlo sa manželovi priznať. Správala som sa v tom momente ako malá neposlušná školáčka, ktorá zvinila a teraz vinu tají.
Prosila som Pána, aby mi dal do srdca pokoj a aby dal pokoj i manželovi, keď odhalí , čo sa stalo. Ba pripravila som sa na útok voči môjmu mužovi, len čo sa dotkne šnúrky, obviním jeho, veď najlepšia obrana je útok. Nie? To sa stalo vo štvrtok a manžela do nedele ani len nenapadlo ísť k oknu so stiahnutou žalúziou.
Boli to pre mňa ťažké dni. Prišla nedeľa. Vrátila som sa z kostola a len čo som sa vyzula, manžel si nasmeroval svoje kroky k nešťastnému oknu v spálni a ja hneď za ním, so srdcom kdesi v hrdle. Stála som medzi dverami, manžel vzal do ruky roztrhnutú šnúrku, potiahol a…takmer som od údivu spadla na zadok.
Roztrhnutá šnúrka bola celá!!!! Chá- pe- te? Už som s mojím Pánom zažila nejeden šok pri nečakanej štedrosti, láskavosti, ochrane, zvláštnej odpovedi na modlitby , ale roztrhnutá šnúrka celá…?!
Aj desaťkrát som v ten nedeľný deň prišla k oknu a skúmala ten Boží zázrak veľkej lásky ku mne, hriešnej, nehodnej, veď Pán vedel, že sa chystám zaútočiť na manžela, tak ako Eva na hada, Adam na Evu… Pán to vedel, a predsa mi pomohol, ukázal, že ani takáto vec Mu nie je ľahostajná. A to, že som na druhý deň v škole takmer nebola schopná sa sústrediť, iste nemusím ani hovoriť. Taká bázeň pred Pánom sa ma zmocnila , taká silná, On všetko vidí, vie, miluje nás, och,
Pane, si Bohom veľkej nepredstaviteľne bezhraničnej lásky. A ja veľmi, veľmi ďakujem, že som Tvoja, navždy. Amen.
Dana Zubčáková