Cvrček
Minulé leto bolo pre mňa ťažké. Cítila som, ako sa stráca moja istota v Boha i radosť z jeho prítomnosti.
Každý deň bol ako olovo, ťažký. A vtedy, uprostred mojej duchovnej biedy ,sa v jeden teplý letný večer rozospievala naša obývačka. V kvetináči sa usalašil malý majster klasickej hudby a rozozvučal struny. Nikdy som nepočula hrať cvrčka tak prenikavo a zvučne. V obývačke znel koncert celú noc. A ja s manželom sme spali s vatou v ušiach, lebo cvrčkovu muziku bolo počuť i cez zatvorené dvere našej spálne.
Prišlo ráno. V našom byte bolo ticho. Myslela som si, že cvrček odišiel, že sa vrátil domov, do prírody. Ale len čo sa priblížilo 9 hodín večer, v kvetináči zaznela hudba. A malý hudobník nôtil a nôtil až do svitania. A vtedy som pochopila, cvrček je Boží posol, je dar od Boha. Moje srdce sa opäť rozveselilo. Môj Boh ma miluje! Ako veľmi som potrebovala Jeho dotyk!
Zvykli sme si na nového člena rodiny i na vatu v ušiach. A už sme sa nevedeli dočkať, kedy opäť rozospieva struny svojich krídel. Takto sme spolu prežili 6 hudobných nocí. .Tá siedma už nepatrila nám. Cvrček odišiel. Splnil svoju úlohu. Potešil naše srdcia a mne dal uistenie, že i v tých ťažkých chvíľach je môj Boh so mnou a ja sa nemám ničoho báť. Cvrček ,Boží posol ,ostal v mojom srdci navždy.
Som Ti vďačná, Pane,
za Tvoje požehnanie.
I za každý deň s Tebou ďakujem.
Ja teba, Pane môj, Teba milujem.
Danka Zubčáková