Viete, čo robil Pán Ježiš ako prvé? Zápasil v maštali s mikróbmi a chladom. A potom zápasil s chladom ľudských sŕdc vedených prázdnym a zdeformovaným náboženstvom. Odišiel zo svojho neba. Odišiel sem na zem. Do boja. Do vojny o život. V prvom rade o ten náš. Satan ho na tejto ceste zvádzal: „Zlez z kríža. Premeň kamene na chleby, aby si nezápasil s hladom.“
Inými slovami: „Keď si už zišiel z neba, aspoň si tu urob nebíčko.“
Ale On sa nenechal. Takpovediac si odtrhol od úst, aby sme mali my. Vlastne nie od úst, ale od srdca, lebo položil život.
A čo my? Ako zvádza Diabol nás? Necháme sa? Robíme si z Vianoc nebíčko? Samozrejme – Pán Ježiš sa na zemi aj radoval a raduje sa tiež dnes. Preto môžeme mať kus radosti. Ale vietnamskí kresťania mali na Vianoce poriadnu bitku a šesť z nich zavreli. Iránsky pastor čaká na rozsudok smrti. Pakistanského poliali horľavinou a zapálili. Vo svete sú vdovy po zabitých kresťanoch.
Odtrhneme si niečo, aby mohli žiť Kristovi maličkí? (Mt 25:40) Mysleli sme medzi darčekmi na nich? Mysleli sme dokonca na prvom mieste? Ozaj – koľko modlitieb sme vyslali v priebehu roka za trápených kresťanov?
Mať vzťah s Kristom znamená mať vzťah ku tým, s ktorými trpí. Ku tým, v ktorých On trpí. A bez vzťahu s Ním sa nedá vôjsť do neba. Aj preto prišiel na Vianoce. A prečo ešte prišiel?
Ján 15:22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech, ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech.
Predtým ľudia žili v presvedčení, že keď robia veci podľa zaužívaných zvykov, je všetko v poriadku. Nebolo. Už proroci ich upozorňovali. Ale naplno sa to prejavilo zabitím Božieho Syna, ktorý im narušil zaužívané skutky zákona. Robil priestor pre niečo lepšie. Pre Ducha Svätého, Ducha Života, ktorý nás chce viesť, osviežovať. Oživovať záujem o Krista a Jeho deti, ktoré trpia pre Krista, alebo ľudí, čo trpia, lebo Krista nepoznajú.
To, čo som hovoril o modlitbe a pomoci týraným kresťanom nesmie byť nejakým skutkom z donútenia, či manipulácie. Zmysel má len vnútorný život presiaknutý Bohom. Z neho samovoľne vyviera záujem o telo Pána Ježiša, ktorým je Cirkev.
Ak tento samovoľný záujem nemáme, ale len žijeme v nervozite: „Urobil som, čo sa patrí!?“, alebo v pýche: „Urobil som, čo sa patrí!!!“, prosme Pána Ježiša, aby ovládol naše srdce a priniesol život a slobodu.
Urobme to teraz