Tak by som zhrnul dve múdrosti z Biblie:
Matúš 5:44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia;
Matúš 6:7 A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8 Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.
Matúš 6:7 A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. 8 Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.
Niekedy upadáme do pokušenia modliť sa hlavne za svoje veci. Za to, čo nám leží na srdci. Nebeský Otecko vidí ľudskú bolesť a cíti s ňou – preto niekedy vypočuje aj takúto modlitbu, aby sme boli vyslobodení z kruhu trápenia.
Chce nás však vychovať k lepšiemu. Aby sme dôverovali Jeho dokonalej a vševedúcej láske, ktorá preniká až do srdca a skúma ho. Nie s túžbou ničiť, ale budovať, vychovávať a naplniť dobrom. Keď Mu v príchode dovnútra nezabránime, splní mnohé dobré veci skôr, ako nám prídu na rozum. A dá silu žehnať tým, čo ubližujú.
Koniec koncov, aj my ubližujeme a keď sme načerpali milosrdenstvo, prečo ho nedopriať aj druhým? Jedine kvôli nedostatku Boha v srdci.
Nedržme v bráne duše závisť, nenávisť, či zvelebovanie svojho utrpenia a príde svetlo. S modlitbou za tých, čo nám ležia na žalúdku a tiež s naplnením dobrých vecí, ktoré máme na srdci.