Žalmy 15:1-4 Hospodine, … Kto smie prebývať na Tvojom svätom vrchu? Ten, kto je bez úhony a koná spravodlivo a pravdu vraví zo srdca; kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá; kto zavrhuje podliaka a uctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu;
Aké je naše náboženstvo? Aké sú naše modlitby? Aby som mal čo najviac výhod? Alebo: "Veď ma ku spravodlivosti, aj keď budem mať škodu?"
Viem, že sme spasení z viery a nie zo skutkov, ale pravá viera má isté znaky. Jedným z nich je dôvera, že neviditeľný Boh je pre nás viac, ako viditeľné výhody.
Keď verím, že Bohu urobím radosť svojou vernosťou, znamená to, že Mu dôverujem a nechám Jeho súdiť, čo je dobré pre svet a vlastne aj pre mňa.
Pokiaľ si nárokujem rozhodovať, čo považujem za výhodné a ísť za ziskom hlava-nehlava, ukazujem, že neverím spravodlivosti. A Boh je spravodlivý, teda neverím Jemu. Nakoniec budem od Neho žiadať, čo sa mi páči a súdiť Pána pánov, podľa toho, čo mi to dáva.
Prečo? Lebo by som veril viac veciam, ako Bohu.
Tak si môžem vybrať. Širokú cestu sebavyvyšovania, kde je cieľom viditeľná a hmatateľná výhoda. Kde sa všetko môže, len aby bol zisk, pohodlie, zdravie.
Alebo úzku cestu viery v Boha spravodlivosti. Takú úzku, že občas niečo spadne do priepasti. Že strácam, ale verím v Boha, ktorý nakoniec dá nekonečne viac, ako kvôli Nemu stratíme.