Skutky 16:16-23 Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok. Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.
Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;
i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia
a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.
Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.
Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
Možno sa čudujete, že som začal takýmto textom práve teraz… Čo to má spoločné so šibačkou? A čo tam vlastne Pavol riešil?
Pohania – protivníci živého Boha nemajú ako poznať hlbokú lásku, ktorý nám len On môže ponúknuť. Keď som napísal „protivníci“, nemyslel som, že On ich nemiluje. On ich má rád a chce ich spasiť. Ale oni o tom nevedia, tak sa stali protivníkmi Toho, čo im chce len to najlepšie.
Keďže nepoznajú lásku a túžia po božích veciach, neviditeľní duchovia sa im predstavujú ako boh a ponúkajú im veštenie a čarovanie.
Tak aj starí Slovania, či dokonca ešte Kelti verili, že keď oblejú ženu bude pekná, atď, atď. Nechcem sa v tom rýpať. Nechcem ich odsudzovať. Robili, čo poznali ako najlepšie… Ja nie som ich sudca…
Ale my už poznáme Bibliu a Krista! Máme veriť len a len Jemu, aby sme boli zachránení.
Poviete si: „Ak neverím tomu čarovaniu, môžem to robiť! Veď mám slobodu.„
Áno… Aj. Prečítajme si v Písme:
1 Korintským 8:9nn Len dbajte, aby táto naša sloboda nebola na pohoršenie slabým. Lebo keď teba, ktorý máš poznanie, uvidí niekto stolovať v modlárskom chráme, či jeho svedomie, ak je slabý, neposmelí sa, aby aj on jedol z obetovaného modlám? Tak slabý zahynie pre tvoje poznanie, – brat, za ktorého umrel Kristus. A keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. Preto: ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäso naveky, aby som brata nepohoršil.
Sme povinní myslieť na tých, ktorí tomu veria. Aby sme ich neutvrdili vo falošnej viere. A aby sme im ukázali, že to s tou vierou myslíme vážne.
Môže vás trápiť aj niečo iné: „Čo keď ma odsúdia?! Budú sa vysmievať!“
Odpovedám: „Áno. Odsúdia. Znakom pravého kresťana je, že ho odsudzujú tí, čo veria modlám (poverám, vešteniu, horoskopom…)“
Druhým znakom je, že sa z toho radujú. Pavol tiež nepovedal: „Dobre teda. Zavolám toho vešteckého ducha späť, aby bol pokoj, mier a tolerancia!“
On spieval vo väzení chvály Bohu! Zviazaný, zbičovaný!
Ak nám majú vadiť nejaké pohoršené, či pohŕdavé pohľady, spýtajme sa seba: „Som vôbec kresťan?“ A povedzme Bohu: „Odpusti mi túto vlažnosť a pokrytectvo. Odpusti, že si v mojich očiach menej, ako nejaký výsmech. Premeň ma od srdca a daj Kristovi prebývať a vládnuť vo mne!“
Možno namietate: „Ale veď o šibačke sme počuli, že to je spomienka na kresťanov, ktorých šibali Rímania!“
To by ale ľudia netvrdili, že polievaním zabezpečia krásu ženám!
Všimnite si, že aj tá veštiaca dievka hovorila veľmi nábožné slová! Za nábožné slová sa démoni radi ukrývajú!
Samozrejme – Božie slovo má moc. Keď ho vyslovíme v Kristovi – keď sme v Kristovi. Ale keď je ktosi v démonovi, je to iné. Je to klamstvo!
Citát z 1 Korintským je o tom, že jedli mäso modlám obetované, aby mali akýsi protipól Večere Pánovej. Oblievačka až príliš pripomína protipól krstu…
Je na nás, či sa postavíme nepriateľským pohľadom a ohováraniu. Keď sme takí slabí, že to nedokážeme, ako potom obstojíme voči skutočnej diktatúre protikresťanských síl?
Ak si zachránime život na zemi, stratíme ten večný… Ide o to, čomu veríme naozaj. Ak Bohu, potom to má svoje následky…