Galatským 2:19-20 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som
ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.
Ako zomierame sebe? Ako si Ježiš robí cestu do nášho srdca, aby nežilo sebe, ale On žil v nás?
Keby bol ľudský kráľ, poslal by kata. Keby bol ľudský kňaz, prišiel by s tvrdými slovami
zastrašovania a manipulácie. Ale On nie je bezmocný, aby konal takto. On má tú najväčšiu moc – moc
lásky.
Židom 4:15n Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme
Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu
milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.
Niekedy prichádzame ku prekážke – a duchovné prekážky sú neprekonateľné pre človeka. Vtedy sa
Kristus ponúkne: „Pomôžem ti, posilním ťa, len ma vpusti dovnútra a daj mi vládu nad sebou.“
Kto je pokorný, vpustí Ho. A potom zažije úžasné uvoľnenie. Zažije krásu Kristovej lásky. Zažije
víťazstvo, ktoré však nevedie ku pýche, lebo je to víťazstvo Kristovo. Môže si povedať: „Nie ja som
zvíťazil, ale Kristus vo mne!“
Je smutné, ale práve kvalitní ľudia často nejdú cestou pokory. Pri prekážke sa zatvrdia, aby ju
prerazili. Čakajú, že musia vyhrať boj, aby dostali ďalšiu jednotku do žiackej knižky.
Preto im Pán musí dávať ďalšie a ďalšie komplikácie do cesty. Nie so zlým úmyslom. Nie preto,
aby ich zničil. Nie z pomsty. Učí ich pokore. Učí ich povedať tú najdôležitejšiu vetu kresťanského
života: „Pane bez Teba som stratený. Vstúp do mňa a ži cezo mňa, aby to malo zmysel!“
Si pred prekážkami? Zmáhajú ťa? Čo povieš z hĺbky srdca a to s vierou, že On je to najlepší?
Zvoláš: „Ži vo mne, Kristus!“, alebo: „Ja to dokážem sám a keď aj nie, pôjdem sa vyspovedať!
Prečo by dakto mal ovládať moje vnútro?! Ktovie, kde by ma priviedol a čo by odo mňa chcel!
Aby ste chápali: „Vyznať hriechy je dobrá vec, ale nesmieme ju zneužívať! Nesmie nás viesť ku
vlažnosti.“