Kde môžeme čítať takéto slová? „V Evanjeliu podľa Matúša!“ – odpovedáte mnohí, ale teraz by som chcel písať o inej perikope – starozákonnej.
Áno, už prorok Jeremiáš poznal tento princíp! Vlastne sa tiahol celou jeho knihou.
Boh si vyvolil „udierajúcu ruku“ – Babylonského kráľa, ktorému dokonca hovoril „môj sluha“ a tou rozbil Jeruzalem aj s chrámom, ktorý znesvätili ľudia.
Ale vráťme sa ku nastaveniu druhého líca. Musím povedať, že ak ku tomuto výroku pristupuješ ako ku čistému moralizmu, mýliš sa. Štveráš sa na stenu, z ktorej určite padneš. Vtip je – jako obyčajne –
vo vzťahu s Bohom.
Všetok zákon sa aj tak dá vyjadriť súvetím: „Milovať budeš Pána Boha svojho, z celej svojej duše, z celej mysli, z celého srdca a z celej sily a blížneho svojho ako seba samého.“
Láska je vzťah a tak vo všetkom musíme hľadať predovšetkým nebeského Otecka. Toho, ktorý dáva pomoc (v.26), ale aj trestá (v.39)…
Práve medzi týmito dvoma protirečivými vecami sa vznáša povrazolezec „úzkej cesty.“ Áno, medzi pomocou a trestom je silné napätie.
Ale je na nás, či po tom napätom lane pôjdeme vo výške, alebo všetko zahodíme do koša so slovami: „Buď je ten Boh taký, alebo onaký…“
Musíme byť naplnení nádejou a radosťou z Božej prítomnosti a Jeho lásky. Potom nepodľahneme túžbe po pomste. Budeme slobodní od nízkych pudov a akýmsi vnútorným zrakom prehliadneme do duše útočníka. Vlastne duše človeka.
Prestane byť otázkou: „Ako sa pomstiť?“, ale: „Ako mu pomôcť? Ako priviesť ku životu aj jeho ducha?“
Musíme tiež chápať svoju vinu: „Čo keď práve teraz, touto rukou Boh trestá môj hriech?“ „Čo keď spravodlivosťou nie je vrátiť, ale prijať ešte ďalší trest?“
Nielen trestá, ale aj lieči hriech – ako chirurg, keď láme kosť , aby lepšie zrástla.
Viete – nejde o to, aby sme prijímali facky od hocijakého uzurpátora, ale od Boha. Hoci môžu prísť rukou uzurpátorovou.
Treba však jasne rozlišovať. Ako? Na to jednoducho neodpoviem…
Len Biblia a osobný vzťah s Bohom vnesú časom svetlo…
Žalospevy 3:26 Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.
27 Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti.
28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží!
29 Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej.
30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou.
31 Lebo Pán nezavrhne naveky;
32 ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske,
33 lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských.
34 Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme,
35 keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším,
36 keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí?
37 Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu?
38 Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
39 Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy?
40 Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi!
41 Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach!
42 My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil.