Zvyknem sa ráno cestou do práce modliť. Za mesto. Za ľudí, ktorí bývajú na tých uliciach. Ktorí tadiaľ prechádzajú.
Aby Boh prebúdzal tých, čo v Neho veria, aby ich viedol k modlitbe a svedectvu, aby posielal anjelov na podporu veriacich, nech majú nespasení možnosť počuť Evanjelium a precítiť lásku prostredníctvom Božích detí.
Minule som sa viac snažil upriamiť sa na vzťah s Kristom. Nech len neprosím, ale odovzdávam sa do Jeho rúk, lebo chce, aby sme Ho milovali.
Odpoveďou bolo, že som precítil viac súcitu s ľuďmi. Pozrel som sa na činžiak a vnímal som akúsi bolesť. Aj keď som nepočul slová, akoby mi Pán povedal: „Mysli na nich, lebo sú zranení na srdci. Ja s nimi súcitím!“
Matúš 9:36 Keď (Ježiš) uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera.
Niekedy sa príliš staráme o veci Zákona. Zákon je dobrý, ale jadro Božích vecí a jeho prežívania je omnoho hlbšie a týka sa omnoho viac súcitu, než súdu.