Ako moja duša od radosti z kože vyskakovala

Z lásky pre Lásku
 
Bolo leto 1995. Vonku iste svietilo slnko, ale ja som ho nevnímala. A určite voňali kvety. Ale ja som ich necítila. Len tma ma obklopovala, ako desivé väzenie ma zvierala v hrôze a beznádeji.
A odrazu sa v mojom srdci rozvidnelo.

Koľká nádhera a radosť vstúpila do môjho života v jedno poobedie! Nečakane, ako keď vtáčik letáčik priletí z ďalekej krajiny, sadne na umierajúci strom a začne spievať tú najnádhernejšiu pesničku. Strom ožije, narovná spustené konáre, vystrie hruď a skrásnie tak veľmi, že si to všimnú okoloidúci a užasnú.
Koľká radosť a sýtosť lásky sa ma dotkla! Milujem ťa večnou láskou, počula som v srdci. Och, môj Boh! Ty ma naozaj miluješ?! Ty ma máš rád? Tebe nevadí moja špina? Och, sladký nádherný Ježiš!
A potom som pila a pila ako tá Samaritánka z prameňa živej vody! A videla som, odrazu som užasla v nemom údive. Aký nádherný je svet, v ktorom žijem! Kvietky, tráva, vietor, žblnkot potôčika… joj, kde som to doteraz žila?! A vôbec, žila som? A moja duša, tá sa tešila najviac. Nikdy, nikdy nepoznala toľkú slasť!
Musela som všetkým ľuďom povedať, museli všetci vedieť o tej sláve Božej, že v mojom srdci zasvietilo slnko Božej lásky, že moja duša našla cestu domov…! Že som uzdravená! Že už nikdy nebudem v zajatí hrôzy!
Chcem oslavovať svojho Pána, chcem Mu spievať novú pieseň. Chcem Ho chváliť! Haleluja!

„Dietky Siona, jasajte, tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv. Humná budú plné obilia,
lisy budú pretekať muštom i olejom.
Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice,
moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám.
Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami.“ (Joel 2,23-26)
Milujem Hospodina, lebo počuje hlas môjho úpenia, lebo naklonil ku mne svoje ucho. Ďakujem Tomu, kto si na mňa spomenul v ťažkom ponížení.
Ďakujte Bohu nebies, lebo Jeho milosť trvá naveky! Amen
Dana Zubčákova
This entry was posted in Svedectvá. Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *