1 Korintským 16:22 Ak niekto nemiluje Pána, nech je prekliaty!
Tento verš som určite čítal už niekoľko krát. Ale až posledne sa mi zaryl do pamäte. Osobne mám omnoho radšej výzvy ku dobrorečeniu, ako je táto:
1 Peter 3:9 Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.
Lenže ja si nemôžem vyberať. Nie som Boh, aby som Bibliu tvoril, či menil. Mojou úlohou je prečítať ju celú a pochopiť,o čo Autorovi ide. Ešte dôležitejšie je zistiť, čo mám robiť ja.
Pavol tiež písal: „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi.“ (Rímskym 12:17), prečo teda zakončuje list do Korintu tak ostro? Vtedy ešte nechcel dobro pre všetkých ľudí?
Ale chcel. Lenže cesty ku naplnenému životu sú zložité. Raz som čítal príbeh:
Pocestný sa zastavil na salaši. Bača ho milo prijal. Ako sa rozprávali, muž si všimol ovečku ležiacu pri stene:
„Je chorá?“ – opýtal sa.
„Zlomil som jej nohu“ – znela odpoveď.
„Ako môžeš byť taký krutý?!“ – nevydržal pocestný.
„Čo mám robiť.“ – odvetil smutne bača: „Stále odbiehala od stáda, padala do puklín v skalách. Teraz je pomalšia a bude sa držať pri ostatných.“
Pavol vie, že prekliatie zmení život človeka. Prinesie mu bolesť a neúspech (5 Mojžišova 28,15 a ďalej). Preto stratí pýchu, začne sa pýtať: „Prečo?!“ – a bude otvorenejší pre Evanjelium. To mu môže zachrániť večný život.
A teraz je na rade otázka: „Čo s tým mám robiť ja?“
Uvedomiť si: „Ak privediem človeka ku láske ku Kristovi, darujem mu lepší život. A tešiť sa, keď niekto príde a pomáha mne milovať Krista viac a viac.“
Hlúpi a namyslení ľudia sa hnevajú, keď ich niekto chce priviesť bližšie ku láske Kristovej. Ale my vieme, že nič lepšie nemôže byť. Buďme vďační a naučme sa prijímať každého evanjelizátora. Naučme sa byť preniknutí Ježišom tak, aby sme prirodzene a múdro šírili Jeho svetlo a privádzali ľudí do neba.