Nebudem ich nazývať alkoholikmi. Sú to ľudia, len ich zviera, či zvierala istá reťaz. Nakoniec, všetci sme ľuďmi a každého z nás niečo zväzuje a ničí. Spoločnosť síce workoholika vyvyšuje, ale ani on to nemá ľahké.
Jedna doktorka hovorila, že po liečení sa 95% vracia späť k alkoholu. Zvyšných 5 umrie skôr, ako ich znova uloví fľaša…
Napriek tomu poznám pár úžasných ľudí, ktorí už roky nepijú, ale šíria radosť, lásku a vieru. Prečo? Lebo sa za nich modlili.
Aj ja som sa zúčastnil príhovorov za dvoch ľudí. Bol to dlhší čas plný nádeje, aj sklamaní. Miestami mi až opadala viera, ale nakoniec prišlo vyslobodenie.
Boh je stále úžasný. Rozmýšľam však, prečo musí toľko ľudí, tak dlho zápasiť o jednu dušu.
Napadajú mi rôzne dôvody. Pozitívne – už je cirkev dospelejšia, tak od nej Boh vyžaduje viac práce, než v počiatkoch, keď stačila jedna modlitba.
Iné sú negatívne – sme vlažní. Príliš svetskí a tak naše prosby nemajú takú váhu…
Nech je to tak, alebo onak, radujme sa z každého vyslobodenia a čiňme pokánie z vlažnosti, nech nás všetkých Boh privedie do slobody Božích detí.
One Response to Boh, alkohol a vyslobodenie…