Židom 4:15 Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami.
Na konferencii som počul príbeh z úst jednej sestry:
Cestovala som vlakom pod Tatrami, keď sa otvorili dvere. „Tí ale vyzerajú!“ – vzdychli si mnohí, keď uvideli niekoľkých mládencov s „kohútimi hrebeňmi“ na hlavách.
Cestovala som vlakom pod Tatrami, keď sa otvorili dvere. „Tí ale vyzerajú!“ – vzdychli si mnohí, keď uvideli niekoľkých mládencov s „kohútimi hrebeňmi“ na hlavách.
Sadli si neďaleko našej sestry a začali sa rozprávať: „Hľa, slovenské veľhory, ako ľudia ničia!“ – a o podobných veciach. Po chvíli vkĺzla do rozhovoru aj ona. Zistila, že majú v sebe viac zranení a bolesti kvôli nezáujmu rodičov, ako zla. Na otázku viery odpovedali len úsečne: „Do kostola nechodíme.“
Už len pár minút ju delilo od cieľovej stanice, tak jednému z nich dala ruku na hlavu so slovami: „Nech ťa Pán Boh žehná!“
Druhý chytil voľnú ruku a položil si ju na temeno so slovami: „Aj mňa požehnajte!“
Už len pár minút ju delilo od cieľovej stanice, tak jednému z nich dala ruku na hlavu so slovami: „Nech ťa Pán Boh žehná!“
Druhý chytil voľnú ruku a položil si ju na temeno so slovami: „Aj mňa požehnajte!“
Nedostatok lásky robí v duši veľa zla. A vedie ľudí ku divným prejavom. Keď im rodičia nedovolili vyjadriť pocity slovami, hľadajú iné cesty komunikácie.
Preto aj my dávajme blížnym najavo, že Boh ich miluje a má o nich záujem.
Modlime sa za každého v okolí, čo sa zvláštne chová, alebo nedokáže prejaviť pocity, aby spoznal Božiu lásku.
Modlime sa za každého v okolí, čo sa zvláštne chová, alebo nedokáže prejaviť pocity, aby spoznal Božiu lásku.
A modlime sa za cirkev, nech navonok nepôsobí, ako nevrlý zaneprázdnený rodič, ktorý len chŕli povely, ale nepočúva a nezaujíma sa o svoje deti.