Raz som vnímal, že by som mal jednej kolegyni požičať knihu Ježiš, náš osud. Tak som ju doniesol do práce. Myslel som, že ju stretnem a dám jej knižku, ale nepodarilo sa. Tak som na to zabudol.
O týždeň som mal ísť na služobnú cestu. Prišiel za mnou referent, či potrebujem auto. Mal som na výber. Vziať si toto auto našej pobočky, alebo sa tlačiť s ďalšími štyrmi vo felícii z druhej pobočky.
Pokúšalo ma: „Veď si zober to auto – čo by si sa dusil hodinu napchatý na zadnom sedadle…“
Odolal som však: „Radšej prežijem trochu utrpenia, ako by som mal zbytočne páliť benzín, ktorý naše deti budú raz potrebovať!“
Vtedy som ešte netušil, že moje rozhodnutie bude mať dohru. Onedlho prišla práve tá kolegyňa, že v rovnaký deň, ako ja potrebuje auto.
„Vzdávam sa ho!“ – odvetil som s úsmevom a ona sa usmiala ešte viac. Dokonca s radosťou a ďakovaním prijala knižku.
Matúš 16:24 Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!
Viem, že táto moja obeť bola príliš malá, teda dosť dosť trápna oproti tej Kristovej… Nechválim sa ňou. Ale v poslednom čase rozmýšľam o pravom biblickom význame kríža a vidím, že Pán Boh mi takto dal veľmi jasné vyučovanie:
-
Kríž znamená dobrovoľne sa niečoho vzdať kvôli láske. Nie kvôli nejakým náboženským pravidlám, alebo túžbe vyzerať pred Bohom dobre. Kvôli tomu, aby sme pomohli.
-
Kríž otvára brány pre duchovnú prácu. Rozmaznaní kresťania by chceli ku telesnému pohodliu pridať nebeské, preto hľadajú skratky – sú len ochotní zúčastniť sa obradov. Vyhýbajú sa tak krížu a preto nedokážu nájsť nasledovníkov. Niektorí sa dokonca stavajú ku krížu z druhej strany – pribíjajú naň tých, čo sú ochotní obetovať sa. Takí ľudia však dosiahnu len to, že ich potomkovia odídu práve na cestu tých ukrižovaných.